Aká kríza? Pozrite sa na ambiciózny plán Moskvy, doma chce vybudovať ďalšie Silicon Valley

, quartz Foto: technomoscow;TASR/AP

Je to asi hodina cesty z hotela v centre Moskvy. Diaľnica sa postupne mení na cestu druhej triedy až na šotolinovú. Dostanete sa niekam, čo je uprostred ničoho. Na okraji obrovskej zelenej lúky stojí jediná stavba, na ktorej je nápis "startup village". Vzdušnou čiarou ohraničuje územie technologického parku Skolkovo, no dnes by sa viac hodilo označenie hanebná kamufláž.

Aj takto vyzerá v realite snaha vytvoriť pracovné príležitosti, ekonomické oživenie a diverzifikáciu od kľúčovej suroviny. Moskva zdvojnásobuje svoje zameranie na technológie, vytvára IT huby a podnikateľské inkubátory, akoby tu bolo inovátorov a podnikateľov sťa by snehových vločiek. Moskovskí úradníci majú za cieľ vybudovať 40 technologických parkov do konca tohto roka, ďalších 60 do konca roka 2018. Podľa očakávania by tieto projekty mali zabrať 670 hektárov pôdy, ubytovať 5300 ľudí, a poskytnúť novú pracovnú príležitosť pre 40 000 záujemcov. Ale môže to skončiť aj úplne inak.

Rubeľ aj naďalej flirtuje s doteraz nevídanými minimami, ceny ropy klesli pod 30 dolárov za barel a v januári ruská vláda zrazila rozpočet na rok 2016 o 10 %. V roku 2015 zahraničné investície v Rusku klesli až o 92 % oproti predchádzajúcemu roku a HDP sa znížil o takmer 4 %, reálne príjmy klesli prvýkrát za posledných desať rokov.

V polovici minulého roka mala Moskva k dispozícii viac ako jeden milión metrov štvorcových dostupných priemyselných a skladových priestorov a takmer tri milióny metrov štvorcových prázdnych kancelárskych priestorov. To sú rekordne vysoké čísla. Moscow City, žiariaca nová finančná štvrť, v ktorej nájdeme hneď tri najvyššie budovy v Európe, je z veľkej časti prázdna.

Nič z toho však netrápi Sergeja Chereminka, vedúceho odboru pre zahraničné hospodárske a medzinárodné vzťahy. "Úprimne povedané, darí sa nám dobre. Necítime žiaden tlak sankcií," povedal desiatke zahraničných novinárov ešte vlani v decembri vo Svetovom obchodnom centre, vedľa Moscow City. "Našim cieľom je premeniť Moskvu na súčasné technologické centrum." Cheremin otváral konferenciu „Je čas pre Moskvu!", podujatie navrhnuté tak, aby dokonalo predviedlo technologický potenciál Moskvy pred očami zahraničných médií. Prehliadka mesta tak zahŕňala aj návštevu špičkových technologických uzlov.

Prvá zastávka, Technopolis, je 350 000 štvorcových metrov kancelárskych a priemyselných priestorov v bývalej továrni na Moskviče, juhovýchodne od centra mesta. Technopolis je priestorom pre tzv. hackerspace, ale prenájom si tu platí aj takmer 50 firiem. Tento rok by tu mal pribudnúť ešte hotel. Technopolis otvárali v roku 2012, so zameraním na robotiku, automatizáciu, aj spracovateľský priemysel. Má podporu mesta, Moskva investovala zhruba 18 miliárd rubľov (v súčasnosti okolo 240 miliónov dolárov), a nájomníkom ponúka zníženú sadzbu dane (15,5 % oproti zvyčajným 20 %). Niektoré zahraničné firmy sa už spojili s Technopolisom, napríklad americké a francúzske spoločnosti zaoberajúce sa polovodičmi. Taký Crocus Nano Electronics je dobre financovaný spoločný podnik s Rusnanom, štátom vlastnenou nanotechnologickou firmou.

Ďalším hviezdnym nájomcom je Modula, partnerstvo s maďarskou automobilovou inžinierskou firmou Evopro. Spoločnými silami sa tu vyvíja autobus, ktorý jazdí na stlačený zemný plyn a je vyrobený z pokročilých kompozitných materiálov, takže je ľahký, ale robustný. V prašných priestoroch zatiaľ prototyp novinári neuvidia, musia stačiť fotografie z rôznych fáz vývoja. Hotový výrobok by mal brázdiť moskovské ulice ako pilotný projekt už túto jar. Technopolis sa hrdí, že má čisté a moderné výrobné priestory, dobre vybavené. Ale pri návšteve novinárov boli poloprázdne, a laboratóriá vyzerali málo využívané.

Druhým cieľom propagačnej jazdy je Skolkovo. Srdcom inovačného centra je hala s vysokým stropom. Novinárom premietli jasnú grafiku, fotografie plné usmievavých tvárí a inteligentné architektonické vizualizácie. Všetko za sprievodu pôsobivých štatistík. "Skolkovo je o budovaní inovačného ekosystému," povedal sebavedomý mladý úradník. Po dokončení v roku 2018, ponúkne takmer pol milióna štvorcových metrov priemyselných a technologických priestorov, rovnako aj školy, nemocnice, dopravnú infraštruktúru, konferenčné sály, bytové domy a priestory na zábavu, nakupovanie a stravovanie. Úradníci hovoria, že by to malo znamenať vytvorenie 45 000 pracovných miest a ubytovanie pre 20 000 ľudí. Skoltech University má uzavreté partnerstvo s MIT, sľubuje závideniahodný pomer fakúlt a študentov, na 1200 študentov pripadne 200 profesorov.

"Rýchlosť je obzvlášť dôležitá," povedal vtedajší prezident Dmitrij Medvedev v roku 2010, keď oznamoval plán podporiť 4 miliardami dolárov svoj nápad. Skolkovo nakoniec získalo späť asi miliardu dolárov od západných partnerov. O tri roky neskôr musela zasiahnuť protikorupčná jednotka, dvaja manažéri boli obvinení zo sprenevery. Rozpočet projektu v roku 2014 bolo znížený približne o 30 %, údajne na rozkaz Vladimira Putina, ktorý nie je takým horlivým fanúšikom technológií ako Medvedev. Putin neskôr vetoval zákon, ktorý by Skolkovo vyňal z povinnosti štátneho plánovania. Edward Crawley, vymenovaný za šéfa Skoltech sa nečakane vrátil na svoju alma mater MIT len krátko po tom, ako jeho prví tunajší študenti získali absolventský titul.

Úradníci čakajú, že Skolkovo dokáže vytvoriť 45 000 pracovných miest, zatiaľ však vygenerovalo vyše 270 miliónov dolárov z investičných obchodov, napríklad aj vďaka dohode o vede a vývoji pre značku Panasonic. Podľa oficiálneho zdroja si Skolkovo do svojho portfólia zaradili aj Airbus, Michelin, Mitsubishi, Gazprom, Halliburtonu a PetroChina. Partnermi budú aj také kalibre ako je Siemens, Intel, Microsoft, Honeywell, Cisco, Boeing, a iní. Nečudo, veď „obyvatelia“ Skolkova budú mať masívne daňové úľavy, prístup ku grantom a počiatočnému kapitálu a získajú aj určité výnimky z imigračných obmedzení. Okolo 2500 ľudí by tu malo mať svoje pôsobisko a keď sa opýtate, kde títo ľudia sú, úradníci majú pohotovo odpoveď. Prídu až na jar. V deň, keď mali zahraniční novinári prístup do objektov, namiesto vedcov videli ešte všade stavebných robotníkov.

Treťou zastávkou novinárskeho techtripu je Zelenograd, ako pripomienka toho, že technologické parky nie sú v Rusku žiadnou novinkou. V roku 1957 sovietska vláda založila Akademgorodok v Novosibirsku, kde sústredila vedecko-výskumné centrá. O rok neskôr vznikol Zelenograd, tentoraz len 40 kilometrov od Moskvy, so zameraním na elektroniku. Obom sa mnohé roky darilo, Akademgorodok bol domovom pre 60 000 ľudí po celé desaťročia. Situácia sa razom zmenila po rozpade Sovietskeho zväzu. Dnes je Zelenograd opäť aktívny, aj keď to s ním ide dolu vodou. Akademgorodok prechádza čiastočným oživením, má z neho byť nový IT hub, združujúci 300 firiem a 9000 zamestnancov. Oproti týmto dvom sú Skolkovo a Technopolis preferovanejšie a oveľa ambicióznejšie projekty. Ale tiež akoby pochádzali z iného Ruska. Progresívnej krajiny, na míle vzdialenej od tej, v ktorej Putin ukazuje západu a celej globálnej ekonomiku dlhý nos.

Ešte pred pár rokmi to vyzeralo oveľa ružovejšie. V roku 2013 časopis White Board zaradil Moskvu na 14. miesto v rebríčku najlepších svetových technologických trhov, dostala sa dokonca pred Berlín. Wired vtedy upozornil na niekoľko horúcich moskovských startupov. Financovanie rizikovým kapitálom v roku 2014 v Rusku vzrástlo o 60 % na 668 miliónov dolárov, čo nebolo vôbec zlé v porovnaní s tohtoročnou sumou 1,4 miliardy v Londýne. Problém sa však ukázal v tom, že tieto peniaze boli hlavne zo štátom podporovaných fondov, ako je nadácia Skolkovo. Technologický trh sa zakolísal na konci roka 2014, rok po tom sa úplne zrútil. V decembri už stránka Rusbase zameraná na technológie a podnikanie písala o porážke, neprežilo 200 ruských startupov.

Ekonomická kríza a politické represie vyhnali z krajiny tisíce najlepších inžinierov, vedcov, matematikov, ekonómov a intelektuálov. Začali sa objavovať online skupiny s výstižnými názvami ako napríklad  "Čas odísť?", ponúkali návody pre tých Rusov, ktorí sa rozhodli emigrovať. V roku 2014 ich údajne bolo až 53 000, čo je najvyšší počet za posledných deväť rokov. Niektoré sľubné technologické startupy odišli tiež. Hospodárska kríza zahltila prístup k finančným prostriedkom, najmä pre začínajúce firmy. A pretože príchodom západných sankcií v polovici roka 2014 mali ruskí vedci a vývojári problémy aj s dovozom materiálov, ktoré by potenciálne mohli byť použité aj na vojenské alebo obranné účely, viedlo to k obmedzeniu inovácií a výskumu.

Ak opomenieme ťažkú ekonomickú situáciu Ruska, je tu ešte niečo čo bráni prirodzenému rastu nových nápadov. Rusko nie je práve krajina, ktorá by sa preslávila svojou prirodzenou starostlivosťou o podnikanie ako také. Maria Podlesnová, generálna riaditeľka Rusbase, to vidí tak, že pre Rusov je kapitalizmus pomerne novinkou, takže ich schopnosť podnikať je obmedzená. „Väčšina odborníkov nie je ochotná priznať zlyhanie, čo ale predstavuje brzdu v experimentovaní. Navyše kvôli obrovskej korupcii sú podnikatelia a obchodníci v očiach mnohých Rusov iba obyčajní podvodníci.“ V tomto smere môže byť štát veľmi nepriateľský. V polovici februára za jedinú noc vláda zlikvidovala asi 100 malých podnikov po celom centre Moskvy. V roku 2014 viac ako 200 000 ruských podnikateľov čelilo obvineniu z trestných činov, až 83 % prišlo o svoje podnikanie. Nedostatok právnych záruk podkopáva inovácie a podnikanie. Mnoho nadaných mladých ľudí nikdy ani neuvažovalo o tom, že by sa pustili do podnikania, alebo by zdieľali svoje nápady. "Len 2-3 % Rusov, možno 4 %, pochopili, že technológie a podnikanie sú veľmi dôležité a že v tomto smere sa musíme pohnúť," povedala Podlesnova pre portál quartz. "Zvyšok stále žije v ZSSR, kde je podnikateľ veľmi škaredé slovo."

Napriek tomu má Moskva všetko potrebné, aby technológie skutočne uchopila za pačesy. Infraštruktúra v podobe piatich letísk či dobre navrhnutej sieti metra a k tomu nedávna história technologického úspechu. Žiadne mesto nemá viac miliardárov. Do roku 2020 by sa počet obyvateľov širšej Moskvy mohol priblížiť 20 miliónom. Rusi už dlho vynikajú ako „vedeckí nenažranci“ a je tu aj šanca, že stále väčší počet Moskovčanov bude smerovať do technologických odvetví, pretože ekonomika 21. storočia si to tak vyžaduje. Napokon už v roku 2007 mesto otvorilo svoj prvý technologický park 21. storočia, Strogino. V súčasnosti majú takýchto fungujúcich parkov 17 vrátane spomenutého Technopolisu a Skolkova. Produkcia sa zameriava na dotykové obrazovky a interaktívne systémy. Ale keď tam človek príde, s počudovaním zistí, koľko z plánovaných 60 parkov sa premení na malé Potemkinove dediny.

Súvisiace články

Aktuálne správy