oPeniazoch.sk, The Economist Foto: thinkstock
Generácia Y sú vraj najväčšie mozgovne. Ide o najlepšie vzdelanú generáciu vôbec. Napriek tomu im starší kolegovia často bránia dosiahnuť plný potenciál, informuje The Economist.
Shen Xiang žije v lodnom kontajneri na stavenisku v Šanghaji, ktorý zdieľa s najmenej siedmimi ďalšími mladými pracovníkmi. Spí na tvrdom „bydle“ a umýva sa vodou z vedra. "Je to nepríjemné," hovorí, ale napriek tomu to má svoje výhody. Nemusí platiť za nájom a do práce je to len pár krokov. Shen, ktorý sa narodil v roku 1989, pochádza z dediny "hôr, riek a stromov". Je migrujúci pracovník, syn dvoch migrantov, takže vždy bol len druhoradým občanom vo svojej vlastnej krajine.
V Číne sú mnohé verejné služby v mestách výhradne pre tých, ktorí majú povolenie na pobyt. Aj napriek nedávnej reforme je stále ťažké pre vidieckych migrantov získať vo veľkomeste takéto povolenie. Shen nemohol navštevoval štátne školy v Šanghaji, i keď jeho rodičia tam pracovali. Namiesto toho sa musel uspokojiť s horšími podmienkami v jeho dedine.
Dnes už neštuduje, maľuje hotely. Plat má dobrý, 300 juanov (okolo 42 eur) za 11-hodinový pracovný deň, pracovné miesta v Šanghaji sú lepšie platené než v ostatnej časti krajiny. Jeho ambíciou je, "aby sa oženil tak rýchlo, ako to len pôjde." Ale zatiaľ si to nemôže dovoliť. Situácia je taká, že v Číne je viac mladých mužov než mladých žien, je to následok množstva umelých prerušení po určení pohlavia v predchádzajúcich desaťročiach. Takže ženy si dnes môžu dovoliť byť vyberavé. Shen už síce mal raz priateľku, ale jej rodina od neho žiadala, iba jej kúpil dom. "Nemal som dosť peňazí, a tak sme sa rozišli," spomína. Aj dnes pochybuje, že by si niekedy mohol kúpiť v Šanghaji byt. V každom prípade je to nereálne bez toho, aby získal pracovné povolenie a teda aj jeho deti dostali dotované vzdelanie alebo zdravotnú starostlivosť. "Je to nespravodlivé," hovorí.
V súčasnosti tvoria mladí ľudia zhruba štvrtinu z celkového počtu obyvateľov. Ak sa pozrieme na mladých vo veku medzi 15 a 30 rokov, je ich celosvetovo 1,8 miliardy. Všetko to zovšeobecňovanie tak rozsiahlej skupiny by sme mali robiť opatrne. Čo platí o mladých Číňanoch nemusí platiť pre mladých Američanov, či Burunďanov. Ale mladí majú niektoré veci spoločné: vyrástli v časoch inteligentných telefónov a v tieni globálnej finančnej katastrofy. Vedia, že získať dobré vzdelanie nie je jednoduché, rovnako ani mať stálu prácu, domov a nakoniec aj partnera, s ktorým by si založili rodinu.
Firmy sú posadnuté tým, aby dokázali pochopiť, ako generácia Y rozmýšľa, aby ju dokázali osloviť ako cieľovú skupinu. Konzultanti chrlia nekonečné správy, ktoré vysvetľujú, ako sa títo mladí radi o veci delia, alebo, že si vyžadujú neustálu pochvalu a tak ďalej. Vedci sa domnievajú, že táto generácia v bohatých krajinách, zdá sa, nikdy nevyrastie. Neustále posiela len „selfies“ na sociálne siete, presadzuje túžbu po "bezpečných miestach", len aby sa vyhla nepríjemným myšlienkam.
Z globálneho pohľadu žije 85 % mladých ľudí v rozvojových krajinách a zameriava sa na praktické záležitosti, ako je vzdelávanie a získavanie pracovných príležitostí. A tvrdia, že mladí patria k utláčanej menšine, ktorú brzdia starší. Je to ale samozrejme iný druh utláčania, než v prípade iných menšín. V ich prípade nejde o "týranie" s cieľom ublížiť. Naopak, často je láska a výchova. Mnohí by sa radi s nimi vymenili. V niektorých ohľadoch sa mladí nikdy nemali tak dobre. Sú bohatší a pravdepodobne budú žiť dlhšie, než predchádzajúce generácie. Na svojich smartfónoch môžu nájsť všetky informácie na svete. Aj keď sú ženského pohlavia, alebo homosexuáli, vo väčšine krajín si už môžu užívať slobodu, ktorú si ich predchodcovia mohli len ťažko predstaviť. Sú tiež inteligentnejší než predchádzajúce generácie. Priemerné skóre na testoch rastie už po desaťročia v mnohých krajinách, a to vďaka lepšej výžive a masovému vzdelávaniu.
Ale veľa z ich talentu sa premárnilo. Vo väčšine krajín sú minimálne dvakrát častejšie nezamestnaní ako ich starší kolegovia. Viac ako 25 % mladých ľudí v stredných príjmových krajinách a 15 % v bohatých sú nezamestnaní. Nie sú v ani v edukačnom procese, nemajú zamestnanie a nie sú ani súčasťou odbornej prípravy. Trh práce, na ktorý vstupujú, je viac konkurencieschopnejší než inokedy, a v mnohých krajinách sú pravidlá zmanipulované, aby zvýhodnili tých, ktorí už prácu majú.
Vzdelania sa stalo tak drahé, že pre mnoho študentov to znamená veľkú zadlženosť. Aj bývanie je nákladnejšie, a to najmä vďaka globálnemu prepojeniu veľkomiest. Mladí ľudia sa túžia presťahovať do týchto miest. Okrem vyššieho platu sa tu núkajú aj lepšie možnosti na randenie, či nájdenie si svojho budúceho partnera do manželstva. Napriek tomu, obmedzené možnosti bývania to celé komplikujú. Pre obe pohlavia je cesta k dospelosti, zo školy do práce, k manželstvu a deťom, dlhšia a zložitejšia. Väčšinou je tento „odklad“ pozitívny. Mnoho mladých ľudí dnes študuje až do dvadsiatky, plánovanie potomkov sa odkladá do tridsiatky. Rodiny si zakladajú neskôr, čiastočne z vlastného presvedčenia, a čiastočne preto, že im trvá dlhšie, kým sa usadia a kariérny postup ich finančne zabezpečí. Bohužiaľ, aj napriek zlepšeniu v liečbe neplodnosti, biologické hodiny sa neresetujú kvôli modernému pracovnému životu.
História dokladuje, že starší dotujú mladých. V bohatých krajinách sa však tento trend nedávno začal obracať. Ronald Lee z University of California, Berkeley, a Andrew Mason z University of Hawaii sa zamerali, koľko ľudia zarábajú v rôznom veku v 23 krajinách, a koľko spotrebujú. V rámci rodiny, medzigeneračné transfery stále prúdia takmer výhradne od starších smerom k mladším. Avšak, v bohatých krajinách prevyšujú verejné výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre seniorov výdavky na vzdelanie pre mladých. Musia si vziať pôžičku a jedného dňa ju splatiť. V piatich z 23 krajín, ktoré si vedci vybrali do vzorky, v Nemecku, Rakúsku, Japonsku, Slovinsku a Maďarsku mieri tok verejných aj súkromných zdrojov od mladých k starým, ktorí majú tendenciu bohatnúť. Ako bude spoločnosť aj v iných krajinách starnúť, pripoja sa pravdepodobne aj oni k tomuto modelu.
Politici v demokraciách načúvajú ľuďom, ktorí ich volia. A do tejto skupiny patria mladí ľudia len málokedy. Iba 23 % Američanov vo veku od 18 do 34 prisľúbilo účasť v polovici volebného obdobia v roku 2014, v porovnaní s 59 % zo vzorky staršej ako 65 rokov. V Británii vlani k urnám pristúpilo len 43 % voličov z vekovej kategórie 18-24 rokov, ale až 78 % starších ako 65 rokov. V oboch krajinách strany zvýhodňujúce starších voličov zaznamenali jednoznačné víťazstvo. "Moja generácia má obrovský záujem o dianie v politike, ale nedostatok viery v politické strany," hovorí Aditi Shorewalová, editorka študentských novín na King’s College v Londýne. V autokraciách sú mladí ešte viac rozčarovaní. V jednom prieskume sa iba 10 % čínskych respondentov domnievalo, že vyhliadky mladých ľudí závisia skôr na tvrdej práci alebo schopnostiach než na rodinných pomeroch.
Všetky štáty sa teda musia viac snažiť, aby dať mladým spravodlivú šancu. Ak tomu tak nebude, celá generácia talentov jednoducho zmizne. To by nebolo len nemorálne, ale aj nebezpečné. Nahnevaní mladí ľudia niekedy dokážu spustiť revolúciu, zvrhnutý despota počas arabskej jari to môže dosvedčiť.
