oPeniazoch.sk, worldbank.org;Yahoo finance Foto: SITA;TASR;thinkstock
Na čo by vám bol internet, ak neviete čítať? To nie je otázka, ktorú by si kládli obyvatelia vyspelejších ekonomík. Ale v rozvojových krajinách, ako je Ukrajina, Nigéria, Nikaragua a Kambodža rastie záujem o to, aby obyvatelia nezmeškali vlak menom digitálna revolúcia. Ich hendikep nevyplýva z toho, že to celé začalo niekde úplne inde, ale skôr z toho, že mnohí do dnes nedokážu ťažiť z digitálnej vlny, ktorá už zaplavila aj rozvojové trhy.
Celkom podrobná aktuálna správa Svetovej banky hodnotí víťazov a porazených digitálnej revolúcie. Nie však podľa povolania alebo úrovne vzdelania, ale podľa krajiny. Rebríček je tým pádom jasný. Niet divu, že vyspelé krajiny, ako sú Spojené štáty a väčšina Európy dokáže využiť podstatné výhody digitálnych technológií. Teoreticky, by nové technológie mali pomôcť rastu v rozvojových krajinách, postupne, ako tam prenikajú. Namiesto toho však banka zistila, že príjmová nerovnosť môže ešte situáciu v chudobnejších krajinách zhoršiť. Tí, s digitálnymi zručnosťami, sa čoraz viac vzďaľujú od tých, ktorí ich nemajú. "Aj keď sa digitálne technológie stávajú čoraz rozšírenejšie, potrebné ekonomické prínosy nemajú," uvádza sa v správe. "Chudobní takmer výhradne používajú iba mobilné telefóny, ktoré nie sú pripojené na internet. A to aj v prípade, že majú prístup k internetu, chýbajú im zručnosti ako ho používať produktívne, v mnohých prípadoch je prekážkou číslo jeden negramotnosť."
Internet má univerzálne využitie, tak v americkej, ako aj európskej ekonomike. Preto môže byť pre niekoho prekvapením, aká veľká časť sveta zostáva nepripojená. Napríklad, že takmer 60 % svetovej populácie nemá prístup k internetu. Z celej svetovej populácie, zo 7,4 miliardy ľudí, má asi len 15 %, vysokorýchlostné pripojenie k internetu. Mnohí majú len staršie modely mobilných telefónov, ktoré sú základom pre konektivitu v chudobných krajinách.
Krajiny, ktoré strácajú najviac z digitálnej revolúcie, sú tie, v ktorých nemajú politikov naklonených biznisu, zodpovednú vládu a prístupný kapitál, ktorý by umožnil firmám aj jednotlivcom optimalizovať hodnotu technológií. Takže krajiny, ktoré sú na tom najhoršie sú tie, ktoré sa zvyčajne umiestňujú v rebríčkoch nízko pokiaľ ide o otvorenosť a transparentnosť, ako napríklad Venezuela, Rusko, Ukrajina, Nigéria, Irak či Afganistan. Ale mnoho ďalších krajín, v ktorých sa predpokladá opačný trend, ale namiesto toho ukazujú známky toho, že digitálne technológie majú čistý negatívny vplyv na pracovníkov. Sem sa radia krajiny ako je Poľsko, Mexiko, Maďarsko, Estónsko a Bahrajn. „V krajinách s vysokými príjmami ako je Poľsko a Slovensko nevyužíva počítač jedna pätina dospelej populácie.“
Vylúčenie z digitálnej ekonomiky
Ide o známy fenomén, keď tí, čo zvládajú nové technológie preberajú pracovné miesta tým, ktorí sa z nejakého dôvodu nedostali na vyššiu úroveň. Kvalifikovaní pracovníci sa presunú na nové miesta, ale ich pôvodné zaniknú a preto už nepotrebujú náhradu z davu nízkokvalifikovaných robotníkov. Problém v rozvíjajúcich sa krajinách je ale ešte intenzívnejší, nemajú totiž sociálny systém, ktorý by dokázal zmierniť hospodársku záťaž. Nevytvárajú si fond pre prípad nezamestnanosti, firmy im neprispievajú na zdravotné poistenie, nedostávajú stravné lístky, ani sa im neponúka pracovná rekvalifikácia. Tieto typy programov by im mali pomáhať v ťažkých časoch keď sa musia vo svojej kariére vybrať produktívnejším smerom. V krajinách bez takýchto programov, kde nové technológie pripravujú ľudí o prácu, to môže mať negatívny dosah na prosperitu.
V zmanipulovaných ekonomikách, kde uprednostňujú apártčikov pred kvalifikovanými pracovníkmi, sa priepasť ešte viac prehlbuje. "Internetová ekonomika uprednostňuje prirodzené autority," píše sa v správe Svetovej banky. "Chýbajúce konkurenčné podnikateľské prostredie môže mať za následok väčšiu koncentráciu trhov, z čoho ťažia vyvolené firmy." Predstavte si napríklad, že štátom prevádzkovaná energetická firma v Rusku má plný prístup k internetu, ale jej konkurencia, ktorej chýba požehnanie Kremľa, nie. "Kým v Bielorusku, Gruzínsku a na Slovensku sa firmy vo väčšej miere začali uchádzať o štátne zákazky po zavedení elektronického verejného obstarávania, ale v Arménsku, Bosne a Hercegovine, a Tadžikistane to vyvolalo opačný trend."
Riešenia sú známe aj keď ich presadenie veľmi pravdepodobné nie je. Podporiť tie najviac represívne národy sveta v ich ceste k väčšej otvorenosti. Umožniť väčšiu hospodársku súťaž a zlepšiť pripojenie k internetu pre svojich občanov. Dať možnosť získať potrebné informácie. Vo vyspelých krajinách uľahčiť ľuďom pri strate zamestnania, aby sa mohli za prácou presťahovať. Cestovanie za prácou by sa mohlo podporiť dotáciou mobility. Rovnako sa vyžaduje aj zlepšenie úrovne vzdelávania.
Štátne autority dnes začínajú zápasiť s druhou a treťou vlnou dôsledkov digitálnej revolúcie, je to viac ako 20 rokov po tom, čo sa prvýkrát ukázal tento nový druh zlatej horúčky. Ekonómovia zvyčajne poukazujú na to, že každý druh technologického pokroku ničí staré zamestnanie, pri vytváraní nových. Väčšinou to ale prinieslo vyššiu životnú úroveň a rôzne benefity pre ľudstvo.
Mnoho svetových lídrov poukazuje na to, že táto cesta za dosiahnutím vyššej životnej úrovne je strastiplná, niekedy sa porazení ani nedokážu pozviechať. Nájdenie súcitných, efektívnych a cenovo dostupných spôsobov, ako zdvihnúť tieto poškodené ekonomiky pomocou inovácií, predstavovalo vždy veľkú výzvu. A zostane výzvou dovtedy, kým sa to digitálnym technológiám nepodarí vyriešiť.
