Hotovosť postupne končí: Banky vám tak dokážu ľahšie siahnuť na úspory

, businessinsider Foto: thinkstock

De La Rue je najväčší svetový dodávateľ bankoviek. Najnovšie oznámil, že znižuje výrobnú kapacitu z 8 miliárd bankoviek na 6 miliárd. Spoločnosť uviedla, že uzavretím štyroch zo svojich 8 výrobných liniek, príde o prácu až 300 ľudí, naopak ušetrí až 13 miliónov libier.

De La Rue pociťuje tlak prichádzajúci z mobilných platieb. Klesajúce marže možno pripisovať k čoraz väčšiemu útlmu hotovosti. "Dnes sme oznámili plány pre dosiahnutie efektívnejšieho De La Rue, v súlade s budúcimi potrebami našich zákazníkov na celom svete, sa zameriame na centrá excelentnosti s investíciami, ktoré sú základom našej budúcnosti," vyjadril sa mierne záhadne Martin Sutherland, výkonný riaditeľ De La Rue. Ale zatiaľ, čo De La Rue vstupuje do boja s nástupom technológií, môže problém bankoviek a hotovosti aj naďalej zvyšovať svoju hrozbu.

Prechod na zníženie produkcie hotovosti prichádza v čase, keď ekonómovia čoraz častejšie spomínajú potrebu eliminovať papierové peniaze. Ako ale tento krok "zapasuje" do plánov centrálnych bánk?

Centrálne banky, predovšetkým vo Švédsku a v Švajčiarsku, sa zamerali na negatívne úrokové sadzby, ako spôsob, ktorým dokážu zatlačiť na sporiteľov, aby začali viac míňať a dostali tým ekonomiku do  pohybu. Logika hovorí, že ak ľudia musia zaplatiť úroky bankám za vedenie vkladov, zmenia svoje správanie a namiesto sporenia budú míňať. Jediný problém je, že ak niekto chce sporiť a nechce za to platiť banke, dokáže to aj doma niekam do škatule od topánok. Takže negatívna úroková politika nebude tak efektívna.

Záporné sadzby centrálnych bánk sa premietajú okrem iného aj do úrokov ponúkaných komerčnými finančnými inštitúciami. Alternative Bank Schweiz (ABS) už dokonca záporné sadzby švajčiarskej centrálnej banky (SNB) začala priamo "preúčtovávať" klientom. Bežný účet je v ABS zaťažený sadzbou – 0,125 % a vklady nad 100 tisíc frankov dokonca sadzbou – 0,75 %. SNB pritom predpokladá, že bude záporné úrokové sadzby udržiavať až do roku 2017. Alternative Bank Schweiz tvrdí, že nemá inú možnosť, než sadzby SNB klientom priamo účtovať. "Záporné sadzby centrálnej banky nás stoja veľa peňazí, vlani to bol takmer ekvivalent zisku za celý rok," tvrdí šéf ABS Martin Rohner. Ale ako dlho budú klienti tieto vynútené poplatky na švajčiarskych účtov akceptovať?

Švédske komerčné banky záporné sadzby zatiaľ nezaviedli, to sa ale môže čoskoro zmeniť. Radšej zvolili krok, ktorý so sebou nesie politické riziká. Riksbank, teda švédska národná banka prišla s ďalším kolom kvantitatívneho uvoľňovania, núteným nákupom dlhopisov, ktorý pustí viac peňazí z centrálnej banky do ekonomiky.

Medzi Švajčiarskom a Švédskom je ale jeden zásadný rozdiel. Kým Švajčiari milujú hotovosť a klasickým komerčným bankám všeobecne priveľa peňazí nezveria, vo Švédsku je stále bežnejšie, že bankovky sa vytrácajú z každodenného života. Bezhotovostné transakcie sú vo Švédsku považované za úplný štandard. Ak firmy vybavujú v hotovosti až priveľa platieb, môžu sa dočkať zvýšenej pozornosti zo strany polície kvôli podozreniu z financovania terorizmu či nezákonných aktivít.Ide o desivý švédsky ekonomický experiment v podobe záporných úrokových sadzieb v bezhotovostnej spoločnosti. Švédske banky už začali odstraňovať bankomaty z vidieckych oblastí, odstavujúc tak od hotovosti starých ľudí a poľnohospodárov. Credit Suisse hovorí o nepísanom pravidle v Škandinávii. "Ak máte platiť v hotovosti, niečo nebude v poriadku." Pre Švédov je teda oveľa ťažšie peniaze z bánk vybrať, aby sa vyhli dopadom záporných úrokových sadzieb.

Ak banky začnú svojim zákazníkom účtovať záporné úrokové sadzby v bezhotovostnej spoločnosti, zákazníci nebudú schopní vybrať si svoje peniaze v podobe bankoviek, aby ich ochránili pod matracom. Jedinou voľbou v takejto situácii je ich minúť, alebo nechať, aby vám na ne banka siahla.

Odpor voči takýmto krokom rastie, niektorí ľudia protestujú proti hroziacemu zániku hotovosti. "Počul som, že niektorí ľudia si schovávajú hotovosť do mikrovlnnej rúry, pretože banky ich už nebudú akceptovať," povedal pre The Local Björn Eriksson, bývalý šéf švédskej národnej polície, v súčasnosti šéf Säkerhetsbranschen, lobistickej skupiny pre bezpečnostný priemysel.

Ak by banky vo Švédsku nasledovali švajčiarsku ABS, boli by Švédi nútení začať hľadať aktíva, ktoré by dokázala hodnotu peňazí ochrániť. Problémom ale je, že už dnes veľká časť švédskej populácie tvrdí, že na trhoch je investičné bublina.

Východisko zo zložitej situácie ale zrejme predsa len existuje. Rovnako ako prakticky nikto nepochybuje, že ECB dnes pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky, je väčšina trhu presvedčená, že v USA dôjde už čoskoro k ďalšiemu utiahnutiu menovej politiky v podobe zvýšenia úrokových sadzieb. Vyššie úrokové sadzby Fedu by pritom podľa očakávaní mali viesť k ďalšiemu posilňovaniu dolára, čo by malo podporiť európskych exportérov, a teda celú európsku ekonomiku. A silnejší európska ekonomika zase implikuje stabilizáciu menovej politiky a v dlhšom horizonte aj návrat záporných sadzieb minimálne na nulu. Dovtedy ale budú najmä Švédi musieť zaťať zuby a dúfať, že banky nezačnú ťažobu záporných úrokových sadzieb prehadzovať na ich bedrá.

Problematika ďaleko presahuje hranice Švédska, či Švajčiarska. Ak sa významná časť peňazí dostane mimo bankového systému, zásahy centrálnych bánk na peňažnom trhu môžu byť neúčinné. Nie náhodou sa touto otázkou zaoberal Kenneth Rogoff, profesor ekonómie na Harvarde. Dospel k názoru, že by hotovosť mala byť úplne odstránená zo systému. Rogoff odhaduje, že na každého jedného Američana pripadá peňažný tok v priemerne 4000 dolárov, ktorého hlavným cieľom je, aby sa vyhli daniam. Pokiaľ by sa tieto peniaze započítali do bankového systému, podarilo by sa na jednej strane potlačiť daňové úniky a na strane druhej zvýšiť efektivitu činnosti centrálnych bánk. Aj Andy Haldane z Bank of England a Benoit Coeur z Európskej centrálnej banky identifikovali hotovosť ako problém pre centrálne banky pri posúvaní hraníc menovej politiky. Nech si pod tým predstaví každý, čo chce.  

Súvisiace články

Aktuálne správy