Okolo 900 eur mesačne: Holanďania sa rozhodli testovať základný príjem, peniaze rozdajú zabezpečeným

, quartz Foto: SITA;thinkstock

Niektorí ľudia v holandskom meste Utrecht by čoskoro mali dostať neočakávané peniaze navyše. Ide o súčasť nového a odvážneho experimentu s myšlienkou "základného príjmu."

Po celé desaťročia už trápi ľavicových ekonómov a sociológov otázka, či je sociálny štát životaschopné riešenie. Myšlienka sa najčastejšie krúti okolo bezpodmienečného základného príjmu. Základný príjem by tiež mohol byť odpoveďou na situáciu, kedy kvôli automatizácii pracovných procesov a presunu práce do menej rozvinutých krajín, sa stále viac a viac ľudí ocitá mimo tradičného trhu práce. V mnohých európskych krajinách sa dramaticky zvýšil počet nezamestnaných mladých ľudí, namiesto trvalého pracovného pomeru je im ponúkaný čiastočný úväzok. Namiesto predvídateľnej kariéry ich čaká neistota.

Základný príjem ponúka riešenie: nezávisle na všetkom by ľudia dostávali mesačný príspevok, ktorý by mal kryť najzákladnejšie náklady. Podporovatelia myšlienky argumentujú flexibilným pracovným časom, časom na ďalšie vzdelávanie, čo je nakoniec prospešné pre celú spoločnosť.

Najčastejšie sa kritici opierajú o to, že základný príjem by zabil ekonomiky, pretože človek, ak nemusí pracovať, ani pracovať nebude. Základný príjem ničí stimuly, pokiaľ niekto dostane pravidelný fixný mesačný príjem na prežitie od štátu, určite nebude skoro ráno vstávať, aby mohol robotovať. Množstvo literatúry, ktorá sa problematikou zaoberá má aj na toto argument. Výška základného príjmu poskytuje iba základ pre dôstojný život, postačí na nákup základného tovaru, ale ten kto chce viac, musí si nájsť aj prácu. Navyše práca je prirodzenou ľudskou vlastnosťou, v podstate chcú pracovať a vytvárať hodnoty a keď im zo života odstránime neistotu, budú len o to viac dychtivý robiť to  všetko.

V januári 2016 sa štvrté najväčšie mesto v Holandsku a jeho partner, univerzita v Utrechte, rozhodlo spustiť niekoľko rôznych režimov pre príjemcov sociálnych dávok a otestovať ich.

Skupina ľudí, ktorí si už užívajú blahobyt, dostanú mesačne niečo okolo 900 eur, pre pár, alebo rodinu to má byť do výšky 1300 eur mesačne. „Z odhadovaných 300 ľudí, ktorí sa projektu zúčastnia, má byť skupina najmenej 50 osôb takých, ktorí dostanú bezpodmienečný základný príjem a nebudú podliehať žiadnej regulácii, takže aj keď si nájdu zamestnanie alebo iný zdroj príjmov, budú to mať ako peniaze navyše a neprídu o základný príjem,“ vysvetlila Nienke Horstová, projektová manažérka mesta Utrecht. Na testovanie budú vytvorené aj ďalšie tri skupiny s rôznymi úrovňami regulácie, a kontrolná skupina, ktorá bude nasledovať aktuálne sociálne práva, s požiadavkou nájsť si prácu kvalifikovať svoj príjem.

Experiment sa snaží spochybniť predstavu, že ľudia, ktorí dostávajú verejné peniaze musieť byť strážení a regulovaní. Tradičná kritika základného príjmu znie, že takýto krok nebude motivovať ľudí k práci, a tým poškodzuje ekonomiku. "Ľudia hovoria, že sa nebudú tak veľmi snažiť nájsť si prácu," povedala Horstová pre Quartz. "Zistíme, či je to skutočne tak." Jej však v tejto veci optimistická. "Myslíme si, že viac ľudí bude o niečo šťastnejších a nájdu si prácu tak ako tak," povedala.

Aj v iných krajinách už základný príjem v minulosti testovali, vrátane Indie a Malawi, ale najslávnejší experiment prebehol v kanadskom mestečku Dauphin, v provincii Manitoba. V rokoch 1974 a 1979, program Mincome rozdával peniaze celej populácii. Rozdiely ale boli v tom, koľko peňazí každý človek zarobil. Evelyn L. Forgetová, ekonómka z University of Manitoba, študovala tento experiment a napísala správu s názvom "Mesto bez chudoby," publikovanú v roku 2011. Jej záver? Základný príjem znížil chudobu v Dauphine a zmiernil aj niekoľko ďalších problémov.

Aj keď sa pracovný čas scvrkol, presne tak ako to skeptici predpovedali, stalo sa to predovšetkým medzi mladými ľuďmi, ktorí namiesto práce pokračovali vo svojom vzdelávaní sa, podobne sa rozhodli aj matky, ktoré využili finančnú slobodu na to, aby sa zamerali na výchovu svojich detí. "Ľudia si mysleli, že to malo negatívny účinok, ale ľudia menej opúšťali štúdium, chceli dosiahnuť určité vzdelanie, ktoré má značný vplyv na celoživotné príjmy," povedala Forgetová, a dodala, že "ženy si užívali dlhšiu materskú."

Ľudia, ktorí sa podieľali na Mincome projekte menej často vyhľadávali nemocnice a mestské zdravotnícke zariadenia, došlo predovšetkým k poklesu duševných porúch v súvislosti s vyjednávaním a znižovaním platov, povedala Forgetová.

Je tu ale jeden podstatný rozdiel medzi experimentom v Dauphine a Utrechte. Kým kanadský program bol univerzálny a celoplošný, ten v Utrechte sa obmedzuje len na tú časť spoločnosti, ktorá už dosiahla určitú úroveň životných podmienok.

"To čo stratíte tým, že obmedzíte program na aktuálnych príjemcov sociálnych dávok je možnosť vytvoriť lepší život pre pracujúcich, ale slabo zarábajúcich. Nízke mzdy mnohokrát na čiastočný úväzok alebo zmluvu ich posúvajú do nežiaducich trhlín existujúceho systému," myslí si Forgetová. "Keď máte program s väčšou mierou slobody, ľudia získajú právomoc prijímať zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia, a myslím si, že výsledky budú len prínosom." V EÚ má Holandsko najvyšší podiel pracovníkov na čiastočný úväzok, až 46,1 percent zamestnancov. Ale na podobné pokusy sa zatiaľ nikto nikdy v krajine neodhodlal.

Účinok programu, ako je Mincome, zostáva dlhodobo nevyjasnený, všetko to náhle skončilo bez riadneho vyhodnotenia výsledkov po tom, čo konzervatívna vláda prevzala moc po provinčnej vláde v roku 1977, a následne sa moc preniesla do rúk federálnej vlády v roku 1979. Možno len dúfať, že Utrecht ponúkne na vec dôkladnejší pohľad, hoci je viac než isté, že výsledky z Utrechtu nedokážu rozhodnúť v spore o základnom príjme. Veď nebude vedieť reagovať na jednu z najzávažnejších kritík, že základný príjem je niečo, čo sa dá zaviesť iba celosvetovo. Pokiaľ by sa k nemu priklonili iba niektoré krajiny, mohlo by to viesť k úniku miestneho kapitálu čo by spôsobilo skutočný hospodársky pokles. Ale v každom prípade bude určite zaujímavé sledovať nový typ sociálneho fungovania v praxi.

Súvisiace články

Aktuálne správy