oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Mnoho ľudí vníma ekonomiku ako "konzervatívnu veda", ktorá vytvára nerealistické teórie s cieľom presadiť agendu voľného trhu. Ale je to skutočne tak? Možno tak v roku 1970, ale tie dni sú už dávno preč.
Na poslednom zasadnutí American Economic Association, veľké výročného stretnutia ekonómov, niektorí ľudia protestovali proti tomu, ekonómia je príliš matematicky formálna. Najväčšou iróniou bolo, že hlavným cieľom sa stala Carmen Reinhartová, harvardská ekonómka, ktorej najznámejším dielom je kniha o histórii finančných kríz. Ide o preslávený príklad modernej ekonomiky, ktorá nie je vôbec matematický. Prečo sa teda do kríža hľadáčika dostal práve Reinhartová? Pretože je zástankyňou znižovania vládneho dlhu. Nemá to nič spoločného s metodikou, ekonomika sa prikláňa viac doľava.
Ale ak by sa protestujúci lepšie obzreli okolo seba, videli by, že ich želanie sa už napĺňa celé desaťročia. Za posledné štvrťstoročie sa z ekonomiky vytráca chvála voľných trhov. Namiesto toho sa presúva smerom k väčšiemu zameraniu na nerovnosť, ľudský blahobyt a na spôsoby, ktoré trhy rozkladajú.
V akademickom svete tento posun prišiel čiastočne vďaka zavádzaniu nových nástrojov a modelov, ktoré odhalia nedostatky nespútaného kapitalizmu. Teória hier ukazuje, ako môže konkurencia viesť k plytvaniu a modely tiež ukázali, ako môžu trhy zlyhať. Teória rozhodovania a teória učenia a behaviorálnej ekonómie naznačili, kde sú trhliny v starých predpokladoch dokonalej racionality. Aj v makroekonómii je kladený všetok dôraz na neúplné a nedokonale fungujúce trhy. Odklon od voľného obchodovania zmenila ekonomiku na oveľa viac empirickú, má oveľa menšie možnosti ako sa rozlúčiť s neefektívnym trhom. Ale samotní akademickí ekonómovia nie sú príliš ideologickí. Posun sprava doľava je naozaj výrazný práve vo verejnej sfére.
V roku 1970 bol verejnou tvárou ekonómie Milton Friedman. Dokonalý verejný intelektuál. Friedman neváhal cestovať po celej krajine, aby mohol prednášať o sile voľných trhov a cnostiach kapitalizmu. Inšpiroval generáciu mladých konzervatívcov aby sa rozhodli ísť do ekonomiky. Tak ako Friedman, aj Friedrich Hayek sa presadil proti keynesiánskej vládnej intervencii a do dnes je uznávaným pravicovým ekonómom. Ak sa dnes poobzerám vôkol, musíme si položiť otázku. Kde je Milton Friedman z roku 2010? Podľa niektorých názorov by to mohol byť Paul Krugman. Friedmanovu “Free to Choose” nahradila Krugmanova "The Conscience of a Liberal."
Krugman v tom ale nie je sám. Na zozname piatich najvplyvnejších súčasných ekonómov je aj Thomas Piketty, Joseph Stiglitz, Jeffrey Sachs a Amartya Sen. Piketty prerazil na globálnej scéne minulý rok knihou varovaní o nerovnosti, jeho myšlienky mohli vyvolať hnev aj na spomínanom poslednom zasadnutí American Economic Association. Stiglitz pomáhal vymýšľať teórie asymetrických informácií, cestuje po svete a hovorí o tom, ako je trhová ekonomika nesprávna. Sachs sa zapája do kampaní v prospech zahraničnej pomoci chudobným krajinám a Sen trávi svoj život tým, že sa snaží vniesť ľudský prvok do chladných rovníc ekonómie.
Kto ale dokáže na pravej strane spektra konkurovať popularite Krugmana, či Pikettyho? Jediným kandidátom je americký učiteľ ekonómie Greg Mankiw z Harvardu, autor najpopulárnejších vysokoškolských učebníc. Mankiw je konzervatívny, neúnavne hľadá argumenjty pre nižšie dane pre bohatých. Ale pokiaľ ide o popularitu, nechytá sa na ľavičiarov. A ostatní pravicovo zameraní ekonómovia, ako je Robert Barro, John Cochrane, Martin Feldstein a John Taylor, ktorí len príležitostne publikujú vo Wall Street Journal, niky nenapísali žiadnu knihu alebo blog, ktorého popularita alebo vplyv by sa vyrovnala Krugmanovi alebo Pikettymu.
Na mieste je otázka: prečo sa ekonomika posunula doľava? Možno je to preto, že krajina sama o sebe, a jej problémy, sa posunuli. V roku 1970, kedy konzervativizmus a Friedman sa stal tvárou ekonomiky, sme čelili vysokým daňovým sadzbám, stavebnej regulácii, vysokej inflácii a silným odborom. Ale v roku 2015, sme čelili rastúcej nerovnosti, ekonomickej neistote a následkom finančnej krízy v podobe dlhej a hlbokej recesie. Možno, že krajiny len dostali takú ekonomiku, akú potrebujú. V každom prípade, ak si myslíte, že ekonómia predstavujú baštu konzervativizmu a dogmu voľného trhu, je čas, aby sa prizreli lepšie. Smer vetra sa už totiž zmenil.
Autorom je Noah Smith
