Berieme si úver: Tri praktické otázky, ktoré vás ochránia pred exekúciou

, stavebky Foto: SITA

Banky i nebankové poskytovatelia sa predbiehajú v ponuke najrôznejších úverov. Všeobecne platí, že čím jednoduchšie je úver získať, tým väčšie je riziko, že ho nebudeme schopní splácať. Ako vieme znížiť riziko, aby nám na dvere jedného dňa nezaklopal exekútor?

Vo všeobecnosti platí, že skôr, než podpíšeme akúkoľvek zmluvu, mali by sme sa zamyslieť. V prípade úveru nám môže umožniť výhodnú investíciu, ale môže nám tiež prirobiť starosti. Stačí si položiť tri základné otázky.

Skutočne potrebujem úver?    
Záleží od toho, na čo ho použijete. Existuje pomerne krátky zoznam vecí, u ktorých sa bez úveru spravidla nezaobídeme. Patrí sem napríklad úver na bývanie, teda na obstaranie bytu, domu, pozemku, rekonštrukcie, modernizácie a podobne. Ceny bývania sú mnohonásobne vyššie, než je mesačný plat. Keby sme si mali na byt našetriť, znamenalo by to sťahovať sa do nového až niekedy pred dôchodkom, alebo aj nikdy. Bývanie je nevyhnutnosť, ktorá je síce drahá, ale má trvalú hodnotu. Iné je to už s nevyhnutnosťou rôzneho vybavenia. Kým spravidla práčku, chladničku a sporák, kotol na vykurovanie či ohrev teplej vody potrebuje k životu každý, pri veciach, ako sú počítač alebo mobilný telefón, je už dôležitosť zvyčajne podstatne menšia. V takomto prípade je dobré položiť si otázku, čo sa stane, keď si túto vec nekúpim hneď. Môžem s nákupom počkať, až si na to nasporím? Ak zistíme, že bez danej veci môžeme celkom spokojne žiť, je lepšie zbytočne sa nezadlžovať. Ak máme nutkanie kúpiť si na úver nový televízor alebo zahraničnú dovolenku, zamyslime sa najskôr, čo urobíme, keď sa stane niečo neočakávané. Napríklad čo budeme robiť keď sa zadlžíme a druhý deň nám vypovie poslušnosť niečo z toho, čo sme zaradili medzi nevyhnutné vybavenie.

Som schopný úver splatiť?    
Splácanie úveru zaťaží rozpočet domácnosti a je potrebné s tým počítať. Ak dokážeme pravidelne sporiť a odkladať si určitú čiastku, potom sme pravdepodobne schopní takú sumu aj splácať. Veľmi riskantné sú úvahy typu: dnes síce z výplaty nič neušetrím, ale až budem mať úver, tak ono ma to prinúti. Osvedčilo sa urobiť si súpis pravidelných príjmov a výdavkov. Potom okamžite vidíme, či a koľko peňazí nám mesačne zostáva. Ak sú príjmy nižšie ako výdavky zvýšené o predpokladanú splátku úveru a primeranú rezervu, je nutné hľadať inú cestu. Na prvý pohľad to vyzerá ako paradox: to si mám požičiavať, len keď mám dosť peňazí?. Odpoveď znie: áno, presne tak! Nepozerajme sa na úver ako na spôsob, ako získať peniaze. Je lepšie pozerať sa na úver ako na niečo, čo mi umožní zaplatiť neskôr, pričom za túto možnosť zaplatím ešte niečo navyše. Keď zistíme, že naše príjmy nestačia na splácanie úveru, znamená to, že naše príjmy sú príliš nízke na to, aby sme si danú vec zaobstarali. Mesačná splátka sa dá znížiť tým, že si predĺžime dobu splácania. Pritom by sme sa však mali držať jednoduchého pravidla, že splácanie úveru by nemalo byť dlhšie, než je životnosť danej veci. Povedzme, že si kúpime ojazdené auto, ktoré vydrží jazdiť ešte päť rokov a na zaplatenie si vezmeme úver, ktorý budeme splácať desať rokov. Čo sa stane po piatich rokoch? Staré auto doslúži a nebude ešte splatené. Budeme potrebovať kúpiť nové? Budeme potrebovať ďalší úver? Budú naše príjmy natoľko vysoké, aby sme dokázali splácať dva úvery súčasne?

Kde si zobrať úver a aký?    
Všeobecne platí, že čím jednoduchšie je úver získať, tým väčšie je riziko, že ho nebudeme schopní splácať. Zároveň tiež platí, že riziko problémov pri splácaní je tým väčšie, čím vyššia je úroková sadzba. Tieto pravidlá ale nemožno brať úplne absolútne, ale čím viac dokumentov od nás budúci veriteľ požaduje, tým menšie býva riziko, že budeme mať v budúcnosti problémy so splácaním. Dobrý poskytovateľ úveru totiž robí ešte raz to, čo sme sami urobili v predchádzajúcom kroku: overuje si, či naše príjmy postačujú na splácanie úveru. Čím dôkladnejšie je toto overenie, tým menšie je riziko problémov pri splácaní a zvyčajne sa to prejaví aj v cene úveru, teda v úrokovej sadzbe.

Nie náhodou majú úvery na bývanie najnižšie úrokové sadzby zo všetkých poskytovaných úverov. Pred poskytnutím úveru na bývanie skúma budúci veriteľ veľmi starostlivo naše príjmy a často požaduje zabezpečenie úveru zastavením nehnuteľnosti. To všetko nás stojí čas a niekedy aj nervy, ale na druhej strane to znamená väčšiu istotu nielen pre veriteľov, ale aj pre dlžníka. Naproti tomu u spotrebiteľských úverov je zabezpečenie úveru veľmi malé, alebo dokonca žiadne. Tiež dokladovanie príjmov býva jednoduchšie, čo sa prejaví vo vyššej úrokovej sadzbe aj v riziku problémov so splácaním. Tieto pravidlá platia všeobecne pre banky, aj pre nebankových poskytovateľov úverov, pričom banky bývajú opatrnejšie.

Ak nám finančná inštitúcia odmietne poskytnúť úver, zamyslime sa nad príčinami tohto odmietnutia. Veriteľ má záujem poskytnúť úver, pretože pre neho je to obchod, na ktorom môže zarobiť. Keď tak neurobí, má pre to iste dobrý dôvod. Skôr než sa vyberiete za inou ponukou, skúste najprv celú vec ešte raz premyslieť. Mohlo by sa vám totiž stať, že skončíte u poskytovateľa, ktorý dá úver skutočne každému, pretože počíta s tým, že úver nebudeme splácať a vopred kalkuluje s exekúciou. Vďaka sankčným úrokom a poplatkom môže aj spočiatku nenápadný dlh vyrásť do výšky, ktorú už nebudete schopní splatiť.

Autorom je Petr Kielar, nezávislý konzultant v oblasti stavebného sporenia a financovania bývania.

Súvisiace články

Aktuálne správy