oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Vklady Slovákov v bankách sú stále o takmer tretinu vyššie ako sumy, ktoré majú z bánk požičané. To hovoria štatistiky, ktoré ale neplatia pre všetkých rovnako. A najmä nie pre obyvateľov Banskobystrického kraja. V rámci regiónov Slovenska totiž iba pri nich platí, že suma úverov z bánk prevyšuje sumu ich vkladov.
Slováci mali na konci vlaňajšieho roka v bankách uložených 25,8 mld. EUR, teda takmer dvaapolkrát toľko ako pred 10 rokmi. Z vkladového koláča si pritom najväčší, až 38 % – ný kus v objeme takmer 10 mld. EUR ukrojil Bratislavský kraj. Nasledoval košický región, v ktorom skončilo každé deviate euro uložené v banke. Žiadnemu inému regiónu sa už ku koncu vlaňajšieho roka nepodarilo odhryznúť si z koláča viac než desatinu.
Podobné rozloženie síl vidno aj na poli úverov. Dôvody úverovania ako i samotné výšky úverov sa u obyvateľov jednotlivých regiónov líšia. Z celkového stavu úverov vo výške 19,6 mld. EUR dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja viac ako dve pätiny. Banskobystričania si z úverového koláča odhryzli druhý najväčší kus, a to 11 % trhu.
Zaujímavo však vyznievajú aj prepočty bankových vkladov a úverov na obyvateľa. Zatiaľ čo priemerný obyvateľ prešovského regiónu má v banke uložených 2 719 EUR, tak úspory priemerného Bratislavčana predstavujú až 6 – krát vyššiu sumu, teda vyše 16 tisíc EUR. „Bratislavské číslo je však podľa nás do značnej miery skreslené vysokými vkladmi majetnejších ľudí, ktorí môžu využívať aj služby privátneho bankovníctva a ktorých koncentrácia je v hlavnom meste vyššia než v iných regiónoch,“ vysvetľuje Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.
Prešovčania však Bratislavčanom až tak „závidieť“ nemusia, nakoľko obyvatelia hlavného mesta a okolia sú v rámci Slovenska aj najväčšími bankovými dlžníkmi. Zatiaľ čo obyvateľ Prešovského kraja (od batoľaťa až po dôchodcu) dlžil na konci minulého roka banke 1 619 EUR, tak úverová suma pripadajúca na priemerného Bratislavčana predstavovala až 13 099 EUR, teda 8 krát viac.
Za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska stojí niekoľko faktorov vrátane úrovne príjmov, cenovej úrovne, miery nezamestnanosti či spomínanej koncentrácie majetnejších ľudí. „Dôležitú úlohu pri výške úverovania zohráva fakt, že ceny bytov a domov v Bratislavskom kraji boli počas posledných 10 rokoch v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte SR. Nasporiť si na nové bývanie z mesačného platu by tak pre mnohých Bratislavčanov nebolo behom na dlhú trať, ale priam maratónom,“ dodáva Špacírová. Vo zvyšných regiónoch Slovenska sú nehnuteľnosti lacnejšie a viacgeneračné bývanie častejšie, no panuje tu vysoká miera nezamestnanosti a platy sú o desiatky percent nižšie ako v Bratislave. Aj priestor na vytváranie úspor je tu preto nižší.
Slováci sú aj naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. Na každých 100 EUR uložených v banke pripadá približne 76 EUR z banky požičaných. Najnižší pomer vykázali ku koncu roka 2013 obyvatelia Prešovského kraja, kde na 100 EUR úspor pripadá 60 EUR úveru. Opačná situácia je však v Banskobystrickom kraji, ktorý ako jediný eviduje vyššiu sumu úverov v porovnaní s vkladmi. Na každú „stovku“ v banke uloženú tak v banskobystrickom regióne pripadá 108 EUR požičaných.
Prepočty vychádzajú z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov vkladov a úverov pre obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Analýza predpokladá, že obyvatelia využívajú služby bánk prevažne v regióne svojho trvalého bydliska, čo však nemusí vždy platiť a čísla tak môžu byť mierne skreslené.
