oPeniazoch.sk, businessinsider Foto:SITA;thinkstock hos
Hyperinflácia nebola počas uplynulého storočia neobvyklým javom. Presne 55 krát v tomto období vlády a centrálne banky zaexperimentovali s papierovými menami natoľko, že znehodnotenie peňazí naplnilo definíciu hyperinflácie.
Hyperinflácia sa v histórii nevyhla ani najväčším ekonomikám, ako sú Nemecko alebo Francúzsko. Najčastejšou predzvesťou je vojna, ktorá zdecimuje kapitálové rezervy ekonomiky a drasticky obmedzí produkciu. Súčasťou príbehov je ale takmer vždy aj chybne zvolená monetárna a fiškálna politika.
Maďarsko
August 1945 až júl 1946, denná miera inflácie 207%, ceny rástli na dvojnásobok každých 15 hodín
Maďarsko bolo po 2. svetovej vojne ekonomicky zdecimované. Vo vojne bolo vyčerpaných 40 % jeho kapitálových rezerv. Ešte pred ňou sa krajina navyše zapojila do masívnej produkcie pre Nemecko financovanej na dlh. Za tovar ale nikdy nedostala zaplatené. Keď Maďarsko v roku 1945 podpísalo mierovú dohodu so spojencami, dostalo príkaz zaplatiť Sovietskemu zväzu obrovské reparácie, ktoré predstavovali zhruba 25 až 50 % maďarského rozpočtu počas obdobia hyperinflácie. O monetárnej politike spolurozhodovala Spojenecká kontrolná komisia (Allied Control Commission). Aj keď maďarskí centrálni bankári varovali, že tlačenie peňazí pre splácanie dlhov neskončí dobre, Sovieti, ktorí v komisii prevažovali, žiaľvarovanie ignorovali.
Zimbabwe
Marec 2007 až november 2008, denná miera inflácie 98%, ceny rástli na dvojnásobok každých 25 hodín
Hyperinfláciu v Zimbabwe predchádzal dlhý a bolestivý pokles hospodárstva. Ten prišiel po reformách z rokov 2000 až 2001, pomocou ktorých bola pôda vyvlastnená bielym farmárom a prerozdelená väčšinovému obyvateľstvu čiernej pleti. Počas nasledujúcich 9 rokov to viedlo k 50 % prepadu produkcie. Socialistické reformy a nákladné zapojenie do konžskej občianskej vojny spôsobili obrovské deficity vládneho rozpočtu. V rovnakej dobe sa počet občanov Zimbabwe vplyvom emigrácie znižoval. Zvýšenie vládnych výdavkov a zníženie daňovej základne vláda nedokázala riešiť inak ako tlačením peňazí – monetizáciou vládneho dlhu.
Juhoslávia / Srbsko
Apríl 1992 až január 1994, denná miera inflácie 65%, ceny rástli na dvojnásobok každých 34 hodín
Pád Sovietskeho zväzu obmedzil medzinárodný význam Juhoslávie, predtým kľúčového hráča spájajúceho Východ a Západ. Nasledovali občianske vojny a rozpad Juhoslávie na nezávislé štáty sformované podľa národnosti väčšinového obyvateľstva. Obchod medzi regiónmi bývalej Juhoslávie skolaboval, hneď po ňom aj priemyselná výroba. Na juhoslovanský vývoz bolo navyše uvalené medzinárodné embargo, čo produkciu ďalej obmedzilo. Novovzniknutá Zväzová republika Juhoslávia si zachovala rad prvkov prebujnenej byrokracie zo skorších čias, čo prispelo k rastu federálneho deficitu (Petrović, Bogetic, Vujošević, 1998). V snahe monetizovať deficity centrálna banka stratila kontrolu nad tvorbou peňazí a zapríčinila hyperinfláciu.
Weimarská republika
August 1922 až december 1923, denná miera inflácie 21 %, ceny rástli na dvojnásobok každé 3 dni a 17 hodín
Hyperinflácia ku ktorej došlo vo Weimarskej republike začiatkom 20. rokov, prišla po porážke Nemecka v 1. svetovej vojne. Krajina potom musela platiť veľké reparácie, ktoré navyše nesmela splácať vlastnou menou. Tá výrazne oslabila počas vojny kvôli tomu, že Nemecko financovalo vojnový konflikt kompletne z vypožičaných prostriedkov. Weimarské Nemecko tak bolo nútené predávať veľké sumy mariek výmenou za zahraničné meny schválené pre platby reparácií. Keď sa záväzky v lete 1921 splatili, politika predaja marky pre nákup devíz vyústila v hyperinfláciu.
Grécko
Máj 1941 až december 1945, denná miera inflácie 18 %, ceny rástli na dvojnásobok každé 4 dni a 6 hodín
Rozpočet Grécka klesol z prebytku 271 miliónov drachiem v roku 1939 za jediný rok na deficit 790 miliónov. Príčinou bola začínajúca 2. svetová vojna kedy medzinárodný obchod dramaticky klesol. Fiškálna pozícia sa ďalej zhoršovala s inváziou ozbrojených síl koncom roka 1940. Národný príjem v Grécku klesol z 67,4 miliardy drachiem medzi rokmi 1938 a 1942 na 20 miliárd drachiem. Kvôli poklesu príjmov sa Grécko uchýlilo k monetizácii dlhu, aby bolo schopné zaplatiť spomínané výdavky a financovať deficit.
Čína
Október 1947 až máj 1949, denná miera inflácie 14 %, ceny rástli na dvojnásobok každých 5 dní a 8 hodín
Po 2. svetovej vojne bola Čína rozdelená občianskou vojnou. O moc bojovali nacionalisti a komunisti. Znepriatelené strany tiež predstavili konkurenčné meny. Napríklad Campbell a Tullock (1954) vysvetľujú, že sa tri strany (tou treťou boli japonskí okupanti) zaplietli do "monetárnych bojov" so snahou podkopať meny súperov. Aby konflikt ufinancovali, museli nacionalisti hospodáriť s obrovskými deficitmi, ktoré sa nakoniec rozhodli kryť tlačením peňazí. Nemohlo to skončiť inak ako hyperinfláciou, ktorej predchádzalo opustenie strieborného štandardu v Číne v roku 1935. Do monetizačnej schémy vtiahli aj taiwansku banku, čo spôsobilo hyperinfláciu aj na Taiwane.
Peru
Júl 1990 až august 1990, denná miera inflácie 5%, ceny rástli na dvojnásobok každých 13 dní a 2 hodiny
Peru s infláciou bojovalo v druhej polovici 20. storočia. Počas prvej polovice 80. rokov bol prezidentom Fernando Belaúnde Terry a Peru muselo čeliť úspornej politike nariadenej veriteľmi (MMF) po latinskoamerickej kríze. Ekonóm Thayer Watkins hovorí, že Terryho vláda zdôrazňovala reformy odporúčané MMF, v skutočnosti k nim ale nedochádzalo. Ekonomika trpela stagfláciou a voliči prisudzovali vinu politike úspor, aj keď zostala len na papieri. Prezidentom sa potom v roku 1985 stal Alan García. García predstavil populistické ekonomické reformy, ktoré viedli k oslabeniu ekonomiky a vylúčeniu Peru z medzinárodných úverových trhov. Kvôli nedostupnosti úverov a zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam sa vysoká inflácia v Peru zmenila na hyperinfláciu.
Francúzsko
Máj 1795 až november 1796, denná miera inflácie 5 %, ceny rástli na dvojnásobok každých 15 dní a 2 hodiny
Francúzska revolúcia (1789-1799) prišla po období, v ktorom sa Francúzsko značne zadlžilo kvôli vojnovým konfliktom. Medzi hlavné ekonomické politiky francúzskej revolúcie patrilo znárodňovanie pôdy vlastnenej katolíckou cirkvou. Tá bola vnímaná ako ľahký cieľ pre zámery vyvlastniť majetok. Patrilo jej veľa pôdy a v novom režime mali len nepatrný politický vplyv. Vláda potom vydala verejnosti takzvané asignáty. Išlo o papierové platidlá krytá pôdou. Vláda ale v snahe znížiť deficit emitovala enormné množstvo bankoviek, čo viedlo k znehodnoteniu meny a hyperinflácii.
Nikaragua
Jún 1986 až marec 1991, denná miera inflácie 4 %, ceny rástli na dvojnásobok každých 16 dní a 10 hodín
V roku 1979 prebehla v Nikarague revolúcia, z ktorej vzišiel Sandinovský front národného oslobodenia. V tom čase svet čelil recesii a mnohé oblasti Latinskej Ameriky zasiahla finančná kríza vyvolaná veľkým množstvom dlhov a neschopnosťou národov tieto dlhy splácať. Nikaragujskú ekonomiku pustošila revolúcia, HDP sa medzi rokmi 1978 až 1979 znížil o 34 %. Sandinisti prevzali moc a veľkú časť ekonomiky znárodnil, čo ďalej prispelo k nepokojom a brzdilo oživenie. Kvôli stimulácii domáceho dopytu sa nikaragujská vláda rozhodla pre expanzívnu fiškálnu politiku a zahraničné zadlžovanie. Výdavky zrýchlili v druhej polovici desaťročia, kedy bolo nutné financovať vojnu s opozičnými Contras. Prísne kapitálové kontroly a fixný menový kurz držali spočiatku infláciu na uzde, rozpútala ju až ekonomická reforma z roku 1985.
