oPeniazoch.sk, Casey Research Foto:SITA
Jeff Clark, analytik trhov s drahými kovmi, odporúča nakupovať zlato. Ako dôvod vidí veľkú krízu na strane ponuky.
Najčastejším argumentom pre nákup zlata je politika tlačenia peňazí centrálnych bánk väčšiny vyspelých krajín a jej vplyv na budúcu kúpnu silu papierových peňazí. Vládam totiž nezostáva iná možnosť, ako sa vyhnúť plateniu obrovských dlhov. Proti monetárnym, fiškálnym a ekonomickým krízam je nevyhnutné sa zabezpečiť. Je tu však ešte oveľa dôležitejší argument pre rast ceny zlata.
O blížiacej sa kríze ponuky zlata hovorí len málo komoditných analytikov. Nasledujúce štyri faktory neodbytne tlačia na ponuku zlata.
1. Obmedzenie produkcie, odďaľovanie rozvoja a rušenie ťažby
Ťažobné spoločnosti nefungujú vo vákuu. Ak cena ich produktu za dva roky klesne o 30 %, je potreba zareagovať a pristúpiť k zmenám. Tie vedú k nižšej produkcii, odsúvaniu plánov na rozvoj ťažby a obmedzenie rozpočtu. Týka sa to celého odvetvia, ani nízkonákladoví výrobcovia voči tomu nie sú imúnni.
Pokles cien drahých kovov spôsobuje stratovosť niektorých baní. Keď tieto straty presiahnu náklady na odstavenie a možné obnovenie produkcie v budúcnosti, nezostáva nič, len bane zavrieť. Najlepšou "liečbou nízkych cien" sú nízke ceny samotné. Čím väčší pokles, tým viac projektov nebude schopné udržať produkčnú úroveň. V dôsledku toho sa zníži svetová ponuka zlata, čo bude pôsobiť na opätovný rast ceny.
Vplyv na projekty týkajúce sa rozvoja a ťažby sú ešte väčšie, preto firmy obmedzujú ťažobné projekty a prepúšťajú geológov a odďaľujú výstavbu nových baní.
Graf ukazuje pokles počtu ťažobných projektov po celom svete. Počas prvých deviatich mesiacov roku 2013 ich je o 52 % menej ako rok predtým.
2. Kvalita vyťažených zlatých rúd
Ťažobné aktivity v baniach na drahé kovy klesajú. A nie je to len klesajúci počet vrtov, klesá aj kvalita vyťaženej rudy. V minulom roku bola kvalita rudy v najväčších náleziskách zlata tretinová oproti stavu pred piatimi rokmi a menej ako štvrtinová, keď sa pozrieme na kvalitu pred 14 rokmi. To je veľký problém, pretože tento trend nemožno ľahko zvrátiť.
Trvá to celé desaťročia, kým sa uvedú do prevádzky nové projekty, rovnako opätovné sprevádzkovanie čerstvo uzatvorených baní stojí čas aj peniaze. Aj keď cena zlata začne opäť rásť, produkcia sa na minulú úroveň nevráti ihneď. Firmy budú mať nedostatok ľahko dostupnej rudy a dočasne budú produkovať menej uncí. Nižšie ceny kovov majú skrátka vplyv na to, koľko zlata sa "vykope".
Mnohé ťažobné projekty majú zóny s bohatšími a chudobnejšími rudami. Keď ceny začnú klesať, môže spoločnosť obmedziť ťažbu chudobnejšej rudy a udrží sa v zisku. Možno to pôsobí ako krátkozraké riešenie, ale často je to jediná cesta, ako prežiť v prostredí dočasne nízkych cien.
Tento trend môže viesť k tomu, že ťažba chudobnejších rúd na čas úplne vymizne. Fyzicky dostupné budú, takže sa firma teoreticky bude môcť vrátiť k ťažbe neskôr. Pri nižších cenách to ale nebude ekonomicky výhodné, preto ruda možno nebude vyťažená vôbec. Chudobnejšiu rudu sa oplatí ťažiť jedine v kombinácii s bohatou. Aj keď sa cena zlata v budúcnosti opäť zdvihne, nebude to hrať úlohu, pretože všetka bohatá ruda už bude vyťažená. Alebo sa vráti k týmto zónam až pri extrémne vysokých cenách, niekde okolo 2 tisíc USD za uncu, to ale v dohľadnej dobe očakávať nemožno.
3. Chamtivosť je dobrá, tvrdia politici
Pre ťažobné spoločnosti je stále ťažšie orientovať sa na politickom poli. Vlády a neziskové organizácie hádžu niektorým spoločnostiam s najväčšími náleziskami drahých kovov polená pod nohy. Je logické, že väčšie projekty priťahujú viac pozornosti. Ale i rad menších projektov čelí problémom. Nájsť ekonomicky využiteľné náleziská a právne presadiť spustenie výstavby bane je čoraz ťažšie. V dôsledku toho zostáva zlato ležať bez využitia v krajine.
4. Zrútenie ťažobného sektora v Juhoafrickej republike
Situácia v JAR je alarmujúca. Štrajky sú na dennom poriadku, za posledný rok prišli o prácu tisíce baníkov. Náklady na mzdy a energie, sa od roku 2009 zdvojnásobili. Niektoré projekty boli zamietnuté kvôli vyšším nákladom a nižším cenám kovu. Mnohé bane v JAR sú už za zenitom a firmy musia vŕtať stále hlbšie a hlbšie. Najnižšie položená baňa je teraz v 3,86 kilometrovej hĺbke a baníkom trvá cesta na povrch celú hodinu. Výpadky v dodávkach elektriny sú najhoršie za päť rokov, vedú k odstávkam a sťažujú expanziu. Sektor čelí častému volanie po znárodnení. Ak chcú zostať spoločnosti privátne, musia platiť vyššie dane. Vývoj v JAR je dôležitý, pretože ešte v roku 2006 to bola svetová veľmoc v produkcii zlata. Teraz je piata. Možno očakávať, že trend bude pokračovať aj v ďalších krajinách.
