oPeniazoch.sk, FT Foto:SITA
Životná úroveň obyvateľov krajín používajúcich spoločnú európsku menu bude za desať rokov tak vzdialená od kvality života amerických občanov, ako tomu bolo pred päťdesiatimi rokmi, píše sa v nedávnej prognóze únie.
Európska komisia doslova zbombardovala n členské štáty eurozóny znepokojujúcimi správami. Obyvatelia krajín, ktoré používajú spoločnú európsku menu, budú mať životnú úroveň v roku 2023 nižšiu ako v USA, podobne ako tomu bolo v polovici 60. Rokov, citoval správu Financial Times (FT). Bude vhodné, ak táto nepríjemná prognóza bude vyvesená na stene v pracovni každej hlavy štátu a predsedu vlády, myslí si FT.
Predpoveď je zlou správou hneď z dvoch dôvodov. Jednak je to v rozpore s informáciami o naštartovaní hospodárskeho oživenia a správami o posilnení finančnej stability, s ktorými sa v ostatných mesiacoch mnohokrát európski lídri navzájom chválili. A po druhé, predikcia zásadne spochybňuje závažnosť Európy v porovnaní s USA, otáznik visí nad pozíciou starého kontinentu v ekonomickom aj vojenskom transatlantickom partnerstve.
Medzi americkou a európskou životnou úrovňou bol veľký rozdiel aj pred päťdesiatimi rokmi, ale vtedy hlavne z dôvodu rôznych úloh oboch regiónov v druhej svetovej vojne. Kým Európa úplne vyhorela, americká ekonomika dostala vietor do plachiet vďaka zbrojeniu. Avšak už v rokoch 1960-1970 začala Európa rozdiel dobiehať a v rokoch 1980-1990 už bolo tempo rastu HDP na obyvateľa zhruba rovnaké. V tomto období mnohí politici verili, že sa Európa dokáže vymaniť z tieňa americkej ekonomiky a bezpečnosti. Čím viac sa zlepšuje ekonomická výkonnosť kontinentu, tým lepšie si vie poradiť s vlastnou obranou, mysleli si politici. Transatlantická spolupráca sa v tomto období posilnila a stala sa vyváženejšia.
Ak sa predpoklad EK naplní, a rast EÚ bude skutočne o toľko pomalší ako americký, potom sa môže dosiahnutá rovnováha trápne nakloniť v prospech USA. Trpezlivosť Washingtonu sa testuje už dnes, keď európske krajiny vydávajú na bezpečnostné a obranné účely oveľa menej. Toto napätie môže zosilnieť po tom, čo pomalý európsky rast HDP začne čoraz viac škrtiť rozpočty tunajších štátov, čo rozhodne nesľubuje nič dobrého ani z hľadiska vojenských výdavkov.
Podľa odborného posudku EK sa USA v polovici deväťdesiatych rokov podarilo zanechať EÚ, keď účinnejšie zvýšili hospodársku produktivitu a rýchlo si osvojili nové technológie. V tej dobe, predstavovala úroveň priemernej hodinovej produkcie dnešných členských krajín eurozóny 90 percent porovnateľného amerického indexu. Od tej doby sa pozícia zhoršila o ďalších 10 percent a v roku 2023 by klesla na 73 percent.
Počas nasledujúcich desiatich rokov, môže priemerný ročný americký HDP narásť o 2,5 percenta, zatiaľ čo v eurozóne len o jedno percento. Rast na obyvateľa tak môže byť polovicou toho čo dosiahnu v Amerike. Dve tretiny 40 percentnej odchýlky v životnej úrovni sa dá pripísať rozdielu v produktivite práce. Jedna tretina zostáva pre rozdielnu mieru nezamestnanosti a rozdielny počet pracovných hodín na jedného zamestnanca.
Európski politici celkom dosť natárali o Lisabonskej stratégii, ktorá bola prijatá v roku 2000 a ktorá za cieľ stanovila ekonomické a technologické reformy v rámci EÚ. Po viac ako desiatich rokoch po prijatí tohto rozhodnutia sa ukazuje evidentne väčšia potreba reforiem, než kedykoľvek predtým, uvádza sa v analýze EK.
