Záhorácke čierne zlato má zajtra sto rokov

Pridajte názor  
Záhorácke čierne zlato má zajtra sto rokov
Zdroj: TASR;ČTK
Foto:TASR;SITA


9. 1. 2014 - Bol to vraj čudák, ale postarať sa o seba vedel ako málokto. A bol tiež nadšeným vynálezcom. Gbelský sedliak Ján Medlen si začal kultivovať pozemok okolo svojho domu a pri prácach si všimol, že zo zeme uniká plyn, ktorý sa dá ľahko zapáliť. Písal sa dátum 10. januára 1914.

Ján Medlen (1870-1944) vzbudzoval pozornosť svojich susedov rôznymi vynálezmi. Pokúšal sa napríklad o zostrojenie perpetum mobile a asi najviac šokoval svojich susedov tým, že predal zdedené pozemky v Gbeloch a vymenil ich za močaristú pôdu za obcou. Pri budovaní odvodňovacieho systému natrafil na plyn. Vzácnu surovinu dômyselne využil vo svoj prospech, plynom si začal vykurovať ​​dom. V zemi na mieste výronu plynu postavil jednoduchý zásobník z tehál, utesnil ho hlinou a zaistil tiež odvetrávanie. Plyn odtiaľ viedol zakrytou priekopou do svojho domu. Bola to len otázka času, nahromadený plyn explodoval a odniesol strechu domu. Medlenovi sa ako zázrakom nič nestalo.

Nešťastie bolo príčinou, že sa na Záhorí objavili geológovia a prieskumníci a začalo sa s hľadaním ropy. Následné odborné prieskumy najprv potvrdili ložiská plynu a ďalšie vrty priniesli prekvapivý výsledok. Prvá sonda sa do zeme vnorila 28. októbra 1913 pomocou pojazdnej ručnej vŕtacej súpravy. V hĺbke 163-168 m objavili ložisko ťažkej ropy a po úspešných čerpacích skúškach sa začalo v Rakúsko-Uhorsku s ťažbou. Ropa sa z tohto ťažiska začala priemyselne ťažiť 13. januára, denne sa z vrtu na území takzvanej viedenskej panvy vyťažilo asi 15 ton ropy. Odvtedy sa jej na našom území vyťažilo 3,5 milióna ton. Najvyššia ťažba na slovenskom území bola dosiahnutá v roku 1963 - 84 500 ton ropy.

Tradícia ťažby ropy na území bývalého Československa siaha až do polovice 19. storočia, kedy sa na severozápadnom Slovensku ropa na niekoľkých miestach dobývala z ručne kopaných, niekoľko metrov hlbokých jám a vo svojej surovej podobe slúžila napríklad lekárnikom alebo remeselníkom, ktorí ropu používali ako mazadlo a impregnačný prostriedok na kože. Priemyselnú ťažbu na území Československa začal až objav ropy v Gbeloch.

Ropa sa stala počas prvej svetovej vojny vzácnou surovinou, čo sa prejavilo na jej stúpajúcej cene. Rakúsko-uhorská vláda preto ťažbu zvyšovala. Do vzniku ČSR sa v Gbeloch vyťažilo 29 362 ton ropy a na jej ťažbe pracovalo približne 400 robotníkov.

Ropa z náleziska v Gbeloch patrí medzi ťažké ropy. Je to olejovitá kvapalina zelenej farby. Na mieste jej prvého nálezu sa nachádza pamätná tabuľa a jej objaviteľa Jána Medlena pripomína v Gbeloch na Naftárskej ulici pamätná busta.

Piesčité vrstvy po vyťaženej rope a plyne sa v súčasnosti na Záhorí používajú ako zásobníky zemného plynu. Okrem Záhoria sa miestne nálezy ropy menšieho významu nachádzajú aj na východnom Slovensku v oblasti Mikovej pri Medzilaborciach a na Kysuciach.