Dôchodok: Najväčšia pyramídová hra všetkých čias!

Diskusia 17  
Dôchodok: Najväčšia pyramídová hra všetkých čias!
Zdroj: mises.org
Foto:TASR;SITA


26. 11. 2013 - Dôchodok nie je nič iné ako pyramídová hra, v ktorej prostriedky vyplatené dôchodcom zarába súčasná mladá generácia. Je celkom možné, že to tak už dlho nebude.

O Spojených štátoch sa často hovorí, že tam majú spravodlivý sociálny systém zahrňujúci dôchodky a zdravotné poistenie, v ktorom si ľudia počas života zarobia na dávky vyplácané v starobe. Čiže pracujú sami na seba. Gary M. Galles, profesor ekonómie na Pepperdine University, je  však presvedčený, že to tak nie je. Americký systém prirovnáva k pyramídovej hre, kde je hlavným cieľom získať (kupovať si) hlasy starších ľudí pre politickú garnitúru.

V skutočnosti v systéme nie je žiadna rovnováha, Američania počas svojho života vložia do klobúka menej, než si z neho neskôr vyberajú. A odkiaľ sa vezme na vykrytie rozdielov? Vďaka novým hráčom na trhu. Sú to platby do sociálneho systému od mladých ľudí, ktorí musia vyplniť medzeru a doplatiť to, čo súčasní dôchodcovia počas svojho pracovného života nezaplatili.

Dôchodky sa zvyšujú, tým pádom rastie aj daňové zaťaženie mladých. Systém bude musieť nakoniec dospieť do štádia, kedy sa už viac nebudú dať mladí žmýkať a bude treba priznať, že seniori si nemôžu vyberať viac, ako sami do spoločného odovzdali.

Takýto systém Gary M. Galles prirovnáva k Ponziho schéme, čo je druh podvodnej investorskej operácie, ktorá sľubuje investorom neuveriteľne vysoké výnosy v krátkej dobe. Výnosy nie sú vytvárané reálnymi finančnými operáciami, ale sú vyplácané z vkladov neskorších investorov. Pre udržanie Ponziho sociálneho systému sú dve možnosti. Prvou je predpoklad, že populácia narastie a tým pádom bude čoraz viac prispievateľov. Druhá možnosť je nechať mladých platiť štátu stále vyššie dávky.

Dôchodok: Najväčšia pyramídová hra všetkých čias!

Ak neprichádza do úvahy ani jedna z možností, niet iného východiska ako sa vyrovnať s trpkou skutočnosťou, že hra skončila a penzie sa musia znížiť. Trend neustále rastúceho dôchodku sa dá udržať len ak rastie aj populácia a zaťaženie  mladých. Ak populácia zostarne a zdaňovanie je už neúnosné, potom sa môžu začať obávať nielen dôchodcovia, ale aj politici, ktorí sú pri moci.

Gary M. Galles si myslí, že v Spojených štátoch pomaly nadišiel čas, kedy už ani súčasní dôchodcovia, ani tí, ktorí sa v krátkej dobe pripravujú na odchod do penzijného veku, už nebudú môcť dostať viac, než čím sami prispeli. Každá pyramídová hra raz skončí, jedinou otázkou je, či sa tak stane pomaly a pokojne, alebo pôjde o veľkolepé divadlo.

Možno najlepší opis súčasnej situácie v sociálnom a lekárskom zabezpečení pochádza od Henry Hazlitta, ktorý kedysi dávno v Economics in One Lesson napísal. „Dnes je už zajtra. Zlí ekonómovia na nás naliehali, aby sme to ignorovali. V dlhodobom horizonte sa dôsledky rozhodnutí niektorých hospodárskych politík môžu prejaviť v priebehu niekoľkých mesiacov. Iné nemusia byť zrejmé ani počas niekoľkých rokov, ba ani po celé desaťročia. Ale v každom prípade sú tieto dlhodobé dôsledky obsiahnuté v politike rovnako, ako je sliepka vo vajci, kvety v semenách.“