oPeniazoch.sk, LinkedIn Foto:LinkedIn;SITA
Nemôžem prestať myslieť na jedlo. Asi si myslíte, že vtipkujem, ale uisťujem vás, že nie. Posledné dni sa všetky moje myšlienky točia okolo neho. Ron Shaich opisuje svoje pocity z výzvy, počas ktorej skúša celý týždeň žiť z rozpočtu 4,50 dolára na deň. Rovnakého aký majú americké rodiny odkázané na potravinové lístky.
Ron Shaich, zakladateľ a šéf amerického reťazca kaviarní s pekárňami a reštauráciami Panera Bread zarába okolo troch miliónov dolárov ročne. Nedávno sa ale rozhodol, že sa zapojí do národnej výzvy SNAP Challenge a skúsi celý týždeň žiť z rovnakej sumy, akú majú v priemere k dispozícii rodiny závislé na potravinových lístkoch. Aby sprostredkoval svoje dojmy, zážitky aj praktické informácie čo najvierohodnejšie, všetko si poctivo zapisuje na svoj blog na sieti LinkedIn.
Vybral sa na nákup
Namiesto supermarketov, na ktoré je zvyknutý, zamieril do jedného z diskontov a nakúpil tam "neznačkové" potraviny. Len aby sa zmestil do prísne stanoveného rozpočtu 4,50 dolára na deň. Má teda k dispozícii presne 31,50 dolára na celý týždeň. Päťdesiatosemročný milionár čoskoro zistil, že zo svojho nákupného zoznamu musí vyškrtnúť ovocie, jogurty aj mlieko. Niečo, na čo bol zvyknutý. Nemohol si dovoliť ani mäso a keď vyberal cereálie, siahol po tých najlacnejších. Vyberal predovšetkým také potraviny, ktoré ho jednoducho len zasýtia.
Mal to presne naplánované. Na raňajky si dá cereálie, na obed šošovicu alebo cícer a každý deň zakončí cestovinami. A na desiate bude chrúmať mrkvu. Jednotlivé jedlá na jeho jedálničku sa budú líšiť len chuťou, kúpil si preto citróny, cibuľu, cesnak a papriky. A olivový olej. Za nákup zaplatil 25,95 dolára. To znamená, že mu "na útratu" zostalo presne 5 dolárov a 55 centov a tie chcel postupne počas týždňa "rozumne minúť na sladkosti".
Prvý deň
V čase, keď sa do výzvy zapojil naplno, bol v práci viac ako zaneprázdnený. Možno preto si vraj zmenu toľko neuvedomoval. Navyše si hneď vedľa seba na stôl postavil škatuľu s cereáliami, keby ho prepadol hlad. Zvuk praskajúceho jablka, do ktorého sa práve niekto blízko neho zahryzol, ho zabíjal. Rovnako ako vôňa arašidov. Nakoniec to nevydržal a o 18:25 zaplatil jednému svojmu kolegovi 40 centov za jedinú hŕstku orieškov. O chvíľu neskôr pridal desať centov za malý škoricový cukrík. Pretože celý deň nemal kávu, pripadal si ešte popoludní pomalý a unavený.
Ďalší deň
Bolo to ešte horšie. Uvedomil si, že mať hlad nie je synonymom pre slová nezamestnaný alebo bezdomovec. Priznal, že urobil chybu, keď si zostavoval menu. Bol totiž plný karbohydrátov a on si potom pripadal nafúknutý a slabý. Spoznal, ako skutočne hlad vyzerá. Pripomenul, že podľa prieskumov každý šiesty Američan nemá dostatok jedla. A pridal linku na mapu neziskovej organizácie Feeding America, ktorá presne zaznamenáva, v akých častiach, mestách a štvrtiach USA ľudia majú hlad.
A takto je to každý deň
Nasledujúci deň sa situácia nijako nezlepšovala. "Spomínam si, že som sa minulý týždeň jedno ráno ponáhľal, rozviezol som deti do školy a zabudol si v kuchyni desiatu. To rozhodilo celý môj deň, nejedol som až do tretej popoludní, bol som vyčerpaný a málo produktívny. A teraz si predstavte, že tak vyzerá každý deň…," opisuje situáciu Shaich. S nízkou hladinou cukru v krvi prichádzajú bolesti hlavy a mdloby, neschopnosť sústrediť sa, prudké zmeny správania sa a nutkanie aspoň na chvíľu si zdriemnuť.
"Nemohol som prestať myslieť na jedlo. Zrejme si myslíte, že vtipkujem, veď je to predsa normálne, ak pracujem pre spoločnosť s jedlom. Ale uisťujem vás, že nie. Posledné dni sa všetky moje myšlienky krútia okolo jedla," píše Shaich. „Každý večer keď si líham do postele, som namrzený a cítim sa, ako keby som bol chorý. Aj keď sa hlad snažím oklamať dávkou vody, ktorú si dávam k cestovinám, nepomáha to.“
Skúsenosti iných
V pondelok sa zúčastnil päťhodinového rokovania. Počas prestávky si odbehol pre vodu a keď sa vrátil, v miestnosti sa živo diskutovalo na tému účasti výzvy SNAP Challenge. Bolo tam ďalších asi päť ľudí, ktorí skúšali vyžiť s tridsiatimi dolármi na týždeň. Hovorili o svojich pocitoch, odovzdávali si recepty z lacných surovín a sťažovali sa na svojich partnerov, ktorí im to za tých sedem dní príliš neuľahčovali.
Počas uplynulých niekoľkých dní vraj Shaich dostal niekoľko emailov. Písali mu ľudia, ktorí sú na potravinové lístky skutočne odkázaní. Jedna žena situáciu presne vystihla slovami: "vy ako rodič musíte hladovať, aby vaše deti mohli jesť ".
Šiesty deň svojho pokusu Shaich chytil "druhý dych". Nadchli ho všetky tie dojemné príbehy ľudí, ktorí mu napísali, a upravil si aj vďaka ich tipom svoje stravovanie. Najväčšou zmenou bolo, že začal piť veľa obyčajnej vody. A aj keď jeho strava nebola príliš rozmanitá, vďaka proteínom z cícerovej polievky, ktorú si každý deň pripravoval, dokázal "fungovať".
Na potravinových lístkoch je v súčasnosti v USA závislých okolo 50 miliónov ľudí. V augustovom výskume spoločnosti Gallup celých 20 percent opýtaných uviedlo, že počas minulého roka nemali dostatok peňazí na jedlo pre svoju rodinu. "Chceme žiť v spoločnosti, kde ťažko pracujúci ľudia hladujú a kde sa k takýmto problémom otočíme chrbtom? Každý z nás by mal popremýšľať sám nad sebou a rozhodnúť sa," píše Shaich a porovnáva to so službami svojich kaviarní. V každej z nich majú zákazníci k dispozícii prístup k wi – fi zdarma. Niektorí zákazníci to zneužívajú a s jedinou objednávkou trávia pri stole celé hodiny. Len aby za internet nemuseli nič platiť. Riešením ale podľa neho nie je spoplatniť pripojenie k wifine a tým "potrestať" aj ďalších zákazníkov. "Chcem byť súčasťou riešenia, nie problému," dodáva.
"Stravovanie za 4,5 dolára na deň mi pomohlo oceniť neustály boj tých, ktorí čelia nedostatku potravín. Som rád, že som sa mohol vrátiť do "normálneho" stavu stravovania, viem že milióny ľudí jednoducho takúto možnosť nemajú," vyznal sa Shaich po týždňovej skúške. Pôvodne si myslel, že bude denne blogovať o tom, ako hrozne sa cíti a aký bol hladný každé ráno aj každý večer. Pravdou však je, že jeden týždeň ani zďaleka nepostačuje na to, aby ste skutočne cítili bolesť od hladu. Skôr ide pochopenie toho, ako veľmi potraviny ovládajú náš život, v prípade ak nie sú ľahko dostupné. Ako sa potraviny rýchlo stanú trvalým zdrojom obáv, dokonca aj zdrojom hanby.
Pri pohľade na štatistiky nie je problematika hladu až tak vzdialený problém. Nedostatočné zabezpečenie potravín by podľa Shaicha nemal byť politický futbal alebo ideologické bojisko. „Diskusia o nedostatku potravín sa môže znížiť na dve jednoduché otázky. Na prvú musíme odpovedať všetci. V akej spoločnosti chce každý z nás žiť? A druhá otázka je na zváženie. Ak ide 48 miliónov Američanov spať hladných, ako môžeme zostať bokom a odmietať pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú?“
