Poslanci veľkou väčšinou schválili trvalý euroval

Bratislava 22. júna (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes podľa očakávaní veľkou väčšinou schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Za vznik tzv. trvalého eurovalu sa vyslovilo 118 zo 144 prítomných zákonodarcov. Zmluvu ešte musí podpísať prezident SR Ivan Gašparovič. Praktické otázky fungovania Slovenska v mechanizme upraví nadväzujúca vnútroštátna legislatíva, ktorú snemovňa schváli pravdepodobne na nasledujúcej júlovej schôdzi.
Za ratifikáciu medzinárodnej zmluvy hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, Mostu-Híd a SDKÚ-DS, ako aj väčšina poslancov KDH. Proti bol celý klub SaS, väčšina OĽaNO, poslankyňa KDH Monika Gibalová a nezaradení poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.
Snemovňa odmietla návrh predsedu SaS Richarda Sulíka, aby parlament odložil hlasovanie o medzinárodnej zmluve a vyčkal na ďalší vývoj v Nemecku. Predseda KDH Ján Figeľ zase požadoval, aby sa hlasovanie odložilo až na záver aktuálnej schôdze NR SR, so svojim návrhom však tiež neuspel.
Hlasovaním neprešiel ani návrh KDH, ktorého cieľom bolo zaviesť spolurozhodovaciu právomoc parlamentu pri praktickom fungovaní EMS. Poslanci by tak mohli udeľovať mandát ministrovi financií pri každom rozhodovaní o pomoci z eurovalu či navyšovaní jeho imania. Nezaradený poslanec Daniel Lipšic zase požadoval, aby SR pri každom poskytnutí pomoci požadovala záruky od prijímajúceho štátu, jeho návrh však neprešiel.
Trvalý euroval má nahradiť svojho dočasného predchodcu (EFSF) v júli tohto roka. Na to je však potrebné, aby ho schválili krajiny s minimálne 90-% podielom na úverovej kapacite EMS. Kľúčové hlasovanie v nemeckom parlamente sa očakáva koncom júna.
EMS patrí do druhej vlny balíka opatrení, ktorých cieľom je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii, a tým udržať finančnú stabilitu zoskupenia ako takého. Mechanizmus bude mať formu medzivládnej organizácie založenej členskými krajinami eurozóny.
Na rozdiel od dočasného eurovalu, ktorý fungoval len na báze záruk za dlhopisy emitované EFSF, sa do jeho trvalého nástupcu bude prispievať priamo, upisovaním akcií na základnom imaní spoločnosti v sume 700 miliárd eur. Z toho v hotovosti členovia splatia 80 miliárd eur, zvyšných 620 miliárd eur budú akcie splatné na vyzvanie.
Celková hodnota akcií upísaných SR bude 5,768 miliardy eur a náš podiel, s dočasnou korekciou platnou do roku 2021, bude predstavovať 0,8240 %. V hotovosti Slovensko postupne do trvalého eurovalu v piatich splátkach zaplatí takmer 660 miliónov eur.
Vznik EMS ako organizácie napojenej na Európsku úniu (EÚ) umožňuje doplnenie článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ (Lisabonská zmluva). Národná rada (NR) SR súhlasila s touto zmenou ešte v polovici mája, a to hlasmi všetkých poslaneckých klubov okrem SaS.
"Členské štáty, ktorých menou je euro, môžu vytvoriť mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa má v nevyhnutných prípadoch aktivovať na zabezpečenie stability eurozóny ako celku. Poskytnutie akejkoľvek požadovanej finančnej pomoci v rámci mechanizmu bude podliehať prísnej podmienenosti," znie nový odsek v článku 136 Lisabonskej zmluvy.
EMS bude rozhodovať prostredníctvom Rady guvernérov, pričom guvernérmi budú ministri financií členských krajín. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude rozhodovať jednohlasne, okrem výnimočných prípadov, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny. V takom prípade sa použije tzv. núdzová procedúra, ktorá si vyžaduje len 85 % hlasov členov. Každodenný chod EMS bude zabezpečovať generálny riaditeľ, ktorého vyberie Rada guvernérov.
Poskytnutie pomoci z trvalého eurovalu bude podmienené splnením podmienok k odstráneniu príčin vedúcich k pomoci a aktívnym zapojením štátu, ktorý dostal pomoc. Hlavnou úlohou prijímajúceho štátu bude preukázať dostatočnú zaangažovanosť súkromného sektora do navrátenia udržateľného stavu verejných financií. K tomu má slúžiť aj zavedenie tzv. doložiek spoločného postupu (CAC) do dlhopisov vydaných členskými štátmi eurozóny od 1. januára 2013. Jej úlohou je chrániť väčšinových investorov pred prípadným blokovaním menšinovými investormi, takisto má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie voči všetkým investorom. Nebude sa však uplatňovať retroaktívne na nesplatenú časť dlhopisov vydaných pred rokom 2013.

Súvisiace články

Aktuálne správy