oPeniazoch.sk, TASR
Moskva 21. júna (TASR) – Veľké rozvíjajúce sa ekonomiky môžu vytvoriť spoločný protikrízový fond, ak nezískajú v rámci navrhovanej reformy väčší vplyv na rozhodovanie v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), uviedlo Rusko.
Lídri skupiny BRICS, kam patrí Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republike, na summite skupiny G20 síce prisľúbili, že podporia úverovú kapacitu MMF 75 miliardami USD (59 miliárd eur). Avšak dodatočné prostriedky podmienili reformou rozloženia hlasovacích práv. Ministri financií a centrálni bankári BRICS zároveň dostali za úlohu preskúmať potenciálne menové swapy, o ktorých majú informovať na najbližšom summite lídrov BRICS v Južnej Afrike.
„Je jasné, že krajiny BRICS sa dostali do štádia, kedy môžu požadovať, aby sa s nimi počítalo pri reforme MMF,“ uviedol tajomník ruského ministerstva financií Sergej Storčak. „Z tejto perspektívy sa treba pozerať na problém menových swapov alebo spoločného protikrízového fondu. Bude to paralelný mechanizmus navyše k MMF.“
Päť štátov BRICS reprezentuje 43 % globálnej populácie a približne 18 % svetovej ekonomiky. Hodnota ich celkových devízových rezerv predstavuje 4 bilióny USD (eur).
„Chceme, aby sa s rozvíjajúcimi krajinami zaobchádzalo férovo. Demonštráciou našej túžby je naše komuniké ohľadom mechanizmu menových swapov,“ uviedol Storčak.
Vplyv rozvíjajúcich krajín v MMF by mal vzrásť vďaka reforme hlasovacích práv vo fonde. Rusko chce, aby sa vypočítavali na základe veľkosti hrubého domáceho produktu (HDP) a devízových rezerv. Podľa Storčaka by nový spôsob vypočítavania hlasovacích práv mal byť dohodnutý ešte tento rok, než sa Rusko ujme predsedníctva v skupine G20.
Storčak povedal, že krajiny BRICS vedia, že dodatočné peniaze v MMF budú použité pri riešení dlhovej krízy eurozóny. Podľa neho na summite G20 v mexickom Los Cabos sa neozvala žiadna agresívna kritika na adresu Európy. „Úloha Európanov je veľmi konkrétna, čo najskôr prerušiť spojenie medzi situáciou v bankovom sektore a dlhmi štátov.“ Dodal, že čím skôr sa to stane, tým väčšie sú šance, aby európska ekonomika opäť rástla.
Podľa Storčaka sú kroky Európy smerom k integrovanému bankovému systému z pohľadu rozvíjajúcich sa krajín podstatne dôležitejšie než dlhopisy Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) alebo fiškálna únia.
