oPeniazoch.sk, TASR
Praha 22. mája (TASR) – Studenú sprchu pripravil začiatkom minulého týždňa Český štatistický úrad, keď potvrdil aj tie najčernejšie obavy ekonómov. Uviedol to v pondelok (21. 5.) v komentári Českého rozhlasu 6 jeho komentátor Petr Holub. České hospodárstvo sa v prvom štvrťroku 2012 prepadlo oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1 %. V porovnaní s rovnakým obdobím vlani dosiahol jeho pokles takisto 1 %.
Taký prepad zažila Česká republika len dvakrát. Bolo to koncom roka 1997, keď krajina doplatila na gigantický schodok obchodnej bilancie so zahraničím, a samozrejme začiatkom roka 2009, keď strednú Európu zasiahli dôsledky finančnej krízy.
Ekonómovia sa z tejto studenej sprchy nespamätali. Spočiatku prevládali reakcie, že čísla predsa nemôžu byť pravdivé a že štatistický úrad určite urobí ich revíziu. Až neskôr sa začali úvahy o tom, čo vlastne spôsobilo prepad, ktorý zaradil Českú republiku medzi pár krajín najsilnejšie zasiahnutých dlhovou krízou.
Dôvody sa očividne hľadajú ťažko. Priamočiare vysvetlenie komplikujú správy o tom, že český export stále utešene rastie. Krajina na exporte zarába, malo by sa jej teda dariť lepšie. Ani údaje o maloobchodnej spotrebe nie sú vyslovene zlé. V podstate sa udržuje na úrovni roku 2007. A na rozdiel od iných európskych krajín sa dramatický pokles neobjavil. Ekonómovia sa teda často uspokojujú konštatovaním, že domáca spotreba nerastie dosť na to, aby podporila potrebný rast.
Akoby sa ekonómovia báli priznať si hlbšie dôvody, ktoré sa po prečítaní správy štatistického úradu natískajú. Prepad na začiatku roka spôsobili úsporné reformy Nečasovej vlády. Vyššia daň z pridanej hodnoty (DPH) pribrzdila stavebníctvo, vyššia daň z tabaku prinútila obchodníkov, aby sa predzásobili. Predovšetkým však vyššie sadzby spotrebnej dane zvýšili ceny.
Ekonomický rast sa vypočítava z reálnych čísel a vysoká inflácia ho zákonite znižuje. Keby neprekročila 3 % a udržala sa o niečo nižšie, k ekonomickému poklesu by nedošlo.
Zdá sa, že ekonómovia sa nechcú púšťať do kritiky vládnych opatrení. Predsa len, vládu chvália za jej úsporné kroky a teraz nemôžu tak náhle zmeniť názor.
Ale to nemení nič na skutočnosti, že vládna politika škodí ekonomike. Svedectvo o tom vydala aj Banková rada Českej národnej banky (ČNB). Jej guvernér Miroslav Singer dokonca hlasoval za zníženie úrokovej sadzby, aj keď je už dnes najnižšia v kontinentálnej Európe. Úrokové sadzby sa znižujú, keď sa má podporiť ekonomika. Teraz však ČNB uvažuje o celkom opačnom postupe, než podnikla vláda, a koriguje účinok jej škrtov. Treba dodať, že z pohľadu občanov nejde o veľmi sympatický krok, pretože zníženie úrokových sadzieb znehodnocuje ich úspory v bankách.
Účinok úsporných reforiem všetko nevysvetľuje. Takzvaná dlhová kríza, ktorá zasiahla okrem Česka aj iné európske krajiny, nebola prvotným hýbateľom ťažkostí, ale dôsledkom finančnej krízy z roku 2009. Česi ju v ňom zvládli pomerne dobre, okrem iného aj preto, že vláda udržala napriek výpadku v príjmoch vysoké výdavky. Dôsledky tejto politiky sa prejavujú v Česku práve teraz. Pritom ide o postupný vývoj. Skôr ako o strašný koniec ide o hrôzu bez konca. Musí sa šetriť, aby sa zlikvidoval deficit z roku 2009, tlak úspor bude teda ekonomiku dusiť aj ďalej.
Relatívne dobrý priebeh krízy z roku 2009 má ešte ďalší nepríjemný dôsledok. Česko zostalo v dobrej kondícii a dôsledkom bolo zosilňovanie koruny. Prispela k nemu aj centrálna banka, ktorá na rozdiel od tej poľskej drží na uzde infláciu. Cena českej práce teda rastie, popri Švédsku dokonca najrýchlejšie v Európe. Tým Česi odrádzajú investície a môžu ísť po nepríjemnej švédskej ceste. Aj keď je tamojší rozpočet v poriadku, aj keď Švédi nemusia znižovať výdavky, zrejme sa takisto dostali do recesie práve v dôsledku silnej švédskej koruny.
Česko sa jednoducho nedostalo z ťažkostí, ktoré nastali počas finančnej krízy. V ČR sa vlastne nič nedeje a každý len hľadá svoju vlastnú cestu, ako uniknúť následkom krízy. Bez jasného cieľa pre celú ekonomiku musí prirodzene dôjsť k tomu, k čomu v krajine už došlo. Náhle sa kolesá prestanú otáčať a nenájde sa nikto, kto by ich znovu dal do pohybu.
Perspektíva sa môže zlepšiť, ale zrejme až v momente, keď si takisto aj Česko odtrpí finančnú krízu. Koruna zoslabne, platy klesnú, úrokové sadzby sa znížia, vláda prestane znižovať výdavky a Česko sa opäť stane príťažlivou krajinou pre investorov.
