oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 17. mája (TASR) – Jednou z výhod trvalého eurovalu (EMS) ako stabilizačného mechanizmu pre európske štáty by podľa ekonómov oslovených TASR bola už jeho samotná existencia. Pomohol by totiž krajinám riešiť nepredvídateľné situácie výhodnejším požičiavaním peňazí. Na druhej strane však môže viesť aj k hazardovaniu štátov, ktoré nemusia byť také opatrné a strážiť si vlastné hospodárenie.
Trvalý euroval sa v súčasnosti len vytvára a pripravuje sa jeho ratifikácia krajinami eurozóny. Spustiť by sa mal od polovice tohto roka. "Pozitívum eurovalu je to, že vôbec budeme mať takýto nástroj, ktorý bude pomáhať riešiť nepredvídateľné situácie," podotkol pre TASR Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied (SAV). V eurozóne síce funguje aj Európska centrálna banka (ECB), no členské štáty majú svoje vlastné ministerstvá financií a pri riešení problémov sa tak musia stretávať všetci predstavitelia jednotlivých krajín. EMS by tak mal zrýchliť reakciu na neočakávané situácie.
"Pozitívom je, že sa vytvára spoločný balík peňazí, fond, ktorý ak vydá dlhopisy, budú mať vysoký rating," vysvetlil pre TASR Vladimír Bačišin z Paneurópskej vysokej školy. Ratingové hodnotenie tak bude vyššie, ako by mali jednotlivé krajiny, ktoré sa ocitnú v problémoch. Z eurovalu vďaka tomu budú môcť získať peniaze lacnejšie, ako keby si mali samé požičiavať priamo na trhu.
Negatívom takéhoto stabilizačného mechanizmu však môže byť podľa Bačišina hrozba tzv. morálne hazardu krajín pri nakladaní s ich rozpočtami. "Nebudú také opatrené a nebudú si dávať pozor na ekonomiku," upozornil. Fungovanie eurovalu by tak malo byť podľa neho nevyhnutne spojené s "upratovaním" rozpočtov.
"Na Slovensku by sme sa napríklad nemali snažiť len zvyšovať dane, ale aj odstrániť z rozpočtu prebytočné výdavky," argumentoval Bačišin. Ďalšou nevýhodou eurovalu je fakt, že je do neho potrebné vkladať peniaze. "Buď v podobe záruk alebo financií. Keď sa vyskytne problém, krajiny môžu o peniaze prísť," upozornil Baláž.
