oPeniazoch.sk, SITA
Ak by sa prognózy komisie naplnili, slovenská ekonomika by rástla v tomto roku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín eurozóny a bola by štvrtou najrýchlejšie rastúcou v rámci celej únie
Správa „EKONOMIKA: EK navýšila prognózu slovenského rastu na 1,8 %,“ rozšírená o vyjadrenie ministra financií Petra Kažimíra v siedmom a ôsmom odseku.
BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Napriek oslabeniu eurozóny ako celku Európska komisia dôveruje slovenskej ekonomike momentálne viac, ako to bolo pred pol rokom. Podľa aktuálnej jarnej prognózy totiž odhaduje Slovensku pre tento rok hospodársky rast na úrovni 1,8 %, kým v poslednej jesennej prognóze to bolo len 1,1 %. Eurozónu ako celok pritom Brusel vidí v tomto roku s prepadom hospodárstva o 0,3 %, kým ešte na jeseň pre ňu odhadoval 0,5-percentný rast. Prognózu slovenského rastu pre budúci rok ponecháva komisia nezmenenú na úrovni 2,9 %.
Ak by sa očakávania komisie naplnili, slovenská ekonomika by rástla v tomto roku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín eurozóny a bola by štvrtou najrýchlejšie rastúcou v rámci celej únie. Rýchlejší rast Brusel predpovedá iba Poľsku na úrovni 2,7 % a tiež Litve a Lotyšsku s rastom 2,4 %, resp. 2,2 %.
Spomalenie z vlaňajšieho 3,3-percentného hospodárskeho rastu na 1,8 % podľa komisie vyplynie zo spomalenia ekonomickej aktivity hlavných obchodných partnerov. „So štvorpätinovým podielom exportu na spoločný európsky trh, kde zostane aktivita utlmená, bude vývoz rásť pomalšie, ako naznačujú dlhodobé trendy,“ konštatuje sa v prognóze. Brzdou slovenského rastu však naďalej zostane aj slabá domáca spotreba. Spolu s očakávaným oživením v rámci únie v roku 2013 by mala úroveň exportu a investícií rásť aj na Slovensku, čo by malo opäť potlačiť hospodársky rast k úrovni 3 %.
Spolu s rastom hospodárstva by však malo zrýchliť aj tempo rastu spotrebiteľských cien. Kým na jeseň Brusel odhadoval Slovensku tohtoročnú harmonizovanú infláciu na úrovni 1,7 %, teraz už počíta s rastom cien o 2,9 %. Pre rok 2013 naopak prognózu inflácie komisia mierne znížila z 2,1 % na 1,9 %.
V oblasti zamestnanosti komisia očakáva, že počet zamestnaných na Slovensku bude naďalej pribúdať, aj keď dynamika rastu zamestnanosti sa spomalí z vlaňajších 1,8 % na 0,5 % v tomto roku a 0,7 % v roku 2013. Nezamestnanosť by mala postupne klesať z minuloročných 13,5 % na 13,2 % v tomto roku a 12,7 % na budúci
Ak by sa prognózy rastu z dielne Európskej komisie naplnili, deficit hospodárenia verejnej správy Slovenska by v tomto roku podľa Bruselu dosiahol 4,7 % hrubého domáceho produktu, čo je o 0,1 percentuálneho bodu horší výsledok, ako predpokladá schválený rozpočet. Pri nezmenených politikách by pritom deficit verejných financií v roku 2013, kedy má Slovensko skresať schodok pod 3 % výkonu ekonomiky, stúpol k 4,9 %.
Minister financií Peter Kažimír na jednej strane víta revíziu hospodárskeho rastu, ktorá je podľa neho najmä výsledkom veľkých investícií spustených koncom minulého roka, na druhej strane je však oproti komisii pesimistickejší. Týka sa to práve hospodárenia verejnej správy. Podľa ministra by totiž bez dodatočných opatrení v tomto roku deficit vystúpil na vyše 4,9 % a nie len na komisiou avizovaných 4,7 % HDP. „Vnímam to oveľa rizikovejšie,“ povedal na piatkovom brífingu.
Problémom sú podľa neho riziká, ktoré nie sú v rozpočte zahrnuté. Ide predovšetkým o financovanie zdravotníctva, ekonomický vývoj v niektorých železničných spoločnostiach, vývoj podielových daní v samosprávach a tiež hroziace korekcie v eurofondoch. Slovensko je však podľa Kažimíra pripravené napĺňať svoje záväzky a teda tiež skresať deficit pod 3 % HDP v roku 2013. Vyšší deficit by mohol totiž znamenať problémy. „Nemôžme si to dovoliť, aby sme nepohoreli na finančných trhoch pri zabezpečovaní potrieb nášho financovania,“ dodal minister.
