oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 26. apríla (TASR) – Voľný trh od svojho vzniku zlepšil život všetkým. Nenesie vinu za to, že existuje chamtivosť a majetková nerovnosť – sú súčasťou všetkých ekonomických foriem. Napísal to v seriáli Kríza kapitalizmu nemeckého denníka Financial Times Deutschland bývalý predseda Federálneho rezervného úradu Spojených štátov Alan Greenspan.
V ekonomickej vede sa nedá uskutočniť kontrolovaný experiment. Ale súťaž medzi východným a západným Nemeckom po 2. svetovej vojne mala k nemu blízko. Obe časti začali s identickou kultúrou, jazykom, dejinami a hodnotovým systémom. Potom si konkurovali vyše 40 rokov. Veľkým rozdielom medzi nimi boli ich politické a hospodárske systémy – plánované hospodárstvo proti trhovému kapitalizmu.
Pádom Berlínskeho múru v roku 1989 sa experiment náhle skončil. Odhalil hospodársku zrúcaninu desaťročia trvajúcej ekonomiky východného bloku. Východné Nemecko dosiahlo svojím plánovaným hospodárstvom len tretinu produktivity trhovo orientovaného západného Nemecka. Veľká časť vtedajšieho tretieho sveta sa vtedy poučila z negatívneho príkladu a potichu sa obrátila k trhovému kapitalizmu.
Predovšetkým Čína odkopírovala úspešný model exportne zameraných takzvaných ekonomických tigrov založený na dobre vyučených pracovných silách a využívaní technológií vyspelých priemyselných národov. Vďaka novým otvoreným trhom zameraným na konkurencieschopnosť dosiahli Čína a veľká časť rozvojových štátov takmer explozívny rast hrubého domáceho produktu (HDP).
V rokoch 2000 až 2007 predstavoval prírastok ich HDP takmer dvojnásobok tempa vyspelých krajín. Podľa odhadu Medzinárodného menového fondu (MMF) pracovalo v roku 2005 vyše 800 miliónov z celkového počtu pracovníkov v exportne orientovaných, a tým aj v konkurujúcich si trhoch. Od pádu Berlínskeho múru sa ich počet zvýšil asi o 500 miliónov. Ďalšie milióny vstúpili do konkurenčného zápasu na domácej pôde najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Kapitalizmus od svojho vzniku v osvietenstve dosahoval jeden úspech po druhom. Po tom, ako životné podmienky stagnovali takmer tisíc rokov, sa na celom svete začali zlepšovať životné podmienky a kvalita života nevídaným tempom. Chudoba dramaticky klesla a priemerná dĺžka života sa viac ako zdvojnásobila. Reálny dôchodok na obyvateľa sa počas posledných dvoch storočí na planéte zvýšil desaťnásobne. Vzostup materiálneho blahobytu umožnil, aby počet jej obyvateľov vzrástol šesťnásobne.
Plánovitá ekonomika už prestala byť ako hospodárska forma dôveryhodnou, ale intelektuálny boj o súťaživosť – kapitalizmus voľného trhu – sa vôbec neskončil. Dynamika kapitalizmu, ktorej hnacím motorom je konkurencia na trhu, stojí v protiklade k vrodenej ľudskej túžbe po stabilite (pre iných aj mravov). Pred niekoľkými rokmi francúzsky premiér Édouard Balladur v rozhovore v protikapitalistickom postoji išiel na podstatu veci: "Čo je trh? Je to zákon džungle, zákon prírody. A čo je civilizácia? Boj proti prírode."
Mnohí pozorovatelia priznávajú, že súťaž môže podporovať rast, ale obávajú sa, že ekonomické subjekty, ak chcú dosiahnuť cieľ, sú nútené správať podľa zákona džungle. Pozorovatelia vidia možnosť zníženia napätia dôrazom na mravy.
Ale jestvuje jednoduchý kompromis medzi mravným správaním sa (definovaným tými, ktorí považujú surovú konkurenciu za odpornú) a materiálne zameraným životom, o ktorý sa väčšina ľudí usiluje? Existujú aj dlhodobé perspektívy takého kompromisu? Počas minulého storočia vytvorili konkurujúce si trhy zdroje, ktoré výrazne presahovali existenčné minimum na prežitie.
Aj v ekonomikách najviac zameraných na konkurenciu, akou sa stala americká, sa tento prebytok z veľkej časti využil na zvýšenie životnej úrovne, na pokrok v zdravotníctve, predĺženie života a s tým spojený dôchodkový systém, na všeobecný systém vzdelávania a výrazne zlepšenie pracovných podmienok. Veľká časť obrovského zvýšenia statkov, ktoré vyprodukovala ekonomika poháňaná súťažou, sa využila, aby sa zaplatilo za to, čo väčšina označuje ako vyššia miera mravnosti.
Silné protikapitalistické tóny sa ozývajú od tých, ktorí si zamieňajú „protekcionársku ekonomiku“ so slobodným trhovým hospodárstvom. Protekcionárska ekonomika sa objavuje vtedy, keď vládni predstavitelia – spravidla ako odmenu za podporu – poskytujú osobám alebo firmám zo súkromného sektora protislužby. To nie je kapitalizmus, to sa nazýva korupcia.
Chamtivosť a hrabivosť sa dávajú do súvislosti s kapitalizmom často s úmyslom vyvolať odpor proti nemu. Ale ony sú v skutočnosti súčasťou ľudskej prirodzenosti nielen v kapitalizme voľného trhu, ale objavujú sa vo všetkých ekonomických formách. Oprávnená obava v súvislosti s rastúcou nerovnosťou príjmov vyplýva z globalizácie a inovácie, a nie z kapitalizmu. Ďalším faktorom, ktorý prispieva v Amerike k nerovnováhe, je tamojší prisťahovalecký zákon, ktorý chráni mnohých lepšie zarábajúcich pred kvalifikovanou konkurenciou zo zahraničia. Vízum H1B, ktoré umožňuje Neameričanom s vysokou kvalifikáciou pracovať v Spojených štátoch, je vlastne subvencovaním blahobytných. Podporovateľom kapitalizmu je takáto politika tŕňom v oku.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
