oPeniazoch.sk, TASR
Na zvýšenie efektívnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami (Emissions Trading System - EU ETS) ako účinného investičného nástroja na znižovanie priemyselných emisií budú musieť členské štáty EÚ spolu s Európskou komisiou (EK) najprv súhlasiť so stiahnutím emisií z trhu.
Bratislava 23. apríla (TASR) – Na zvýšenie efektívnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami (Emissions Trading System – EU ETS) ako účinného investičného nástroja na znižovanie priemyselných emisií budú musieť členské štáty EÚ spolu s Európskou komisiou (EK) najprv súhlasiť so stiahnutím emisií z trhu.
"V súčasnosti sa hovorí o približne 500 miliónoch ton až 1,4 miliardy ton emisií, ktoré by mali byť dočasne stiahnuté z trhu. To si však vyžaduje súhlas všetkých členských štátov EÚ, pretože návrh na stiahnutie emisií je súčasťou eurosmernice o energetickej účinnosti. Počas apríla 2012 pokračujú intenzívne diskusie o eurosmernici, ktorá po schválení bude výrazne ovplyvňovať energetickú politiku členských štátov EÚ," uviedol Milan Hudak, analytik spoločnosti Virtuse Energy Praha.
Druhá oblasť, ktorá bude musieť podľa neho prejsť úpravou, je oblasť regulovania ponuky emisií. "To si bude vyžadovať hlavne vytvorenie mechanizmu alebo nástrojov, ktoré budú reagovať na ekonomický vývoj v EÚ, ako aj vo svete. Mechanizmus podobný centrálnym bankám, ktorý by reguloval objem emisií, by bolo ideálne riešenie," poznamenal.
EÚ sa musí podľa Hudaka dohodnúť na strednodobých cieľoch znižovania emisií do roku 2030 a začať pracovať na obchodovacom období číslo 4, ktoré by mohlo absorbovať časť prebytku emisných povoleniek z rokov 2008 až 2020. Tým by sa vytvorilo na trhu viac istoty pre dlhodobých investorov, akými sú hlavne elektrárenské spoločnosti.
V krátkodobom horizonte však EK a členské štáty EÚ musia vniesť na trh viacej istoty a dôvery. Možnosťou je oddialenie predajov emisií pre 3. obchodovacie obdobie. Ak EK nepríde s jasnými plánmi na riešenie problémov EÚ ETS, cena sa môže prepadnúť pod aprílové historické minimá.
Poznamenal, že najviac voči zásahu do trhu vystupuje Poľsko, ktoré obštrukčne vystupuje voči akýmkoľvek snahám krajín EÚ o znižovanie emisií. "Dôvodom je to, že krajina využíva na výrobu elektrickej energie uhlie, takmer 91 %. Uhlie je vysoko intenzívne z pohľadu emitovania CO2. Vyššie ceny emisií by sa preto premietli aj do vyšších spotrebiteľských cien a mali by dopad aj na poľský priemysel. Na druhej strane sa Poľsko naďalej spolieha na uhlie, ktorého má dostatok, zatiaľ čo plyn a jadrové elektrárne sú skôr hudbou budúcnosti," dodal Hudak.
