oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 12. apríla (TASR) – Pred 20 rokmi bol ohlásený koniec jedného historického zápasu. Napriek tomu idea socialistickej spoločnosti žije ďalej. A procesom finančnej krízy posilnila. Uviedol to vo svojej stati Otmar Issing, prezident výskumného ústavu Center for Financial Studies, ktorý predtým pôsobil ako hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky.
Nie je to úžasné? Keď padol berlínsky múr a keď sa zdvihla železná opona, zdalo sa, že sa skončil jeden dejinný boj. Pozorovatelia videli, že triumfoval kapitalizmus nad socializmom, voľný trh nad plánovaným hospodárstvom, demokracia nad diktatúrou, Hayek nad Marxom. Americký filozof, ekonóm a spisovateľ Francis Fukuyama dokonca ohlásil koniec dejín – ľudstvo údajne dosiahlo optimálny stav, ktorý nemá nijakú reálnu alternatívu.
Doktrína bola od začiatku nesprávna. Síce „reálne jestvujúci socializmus“ sa skončil všade, kde ho skúšali, prabiedne, ale dejiny nás súčasne učia, že idea socialistickej spoločnosti, ktorá sľubuje rovnosť, nikdy nezanikne – bez ohľadu na to, čo ukazujú empirické dôkazy. Okrem toho sotva sa nájde na svete krajina s dôsledne uplatňovaným kapitalizmom, ktorý by bol v každom ohľade v uspokojujúcom stave. Historický determinizmus predstavuje najabsurdnejší aspekt Fukuyamovho myslenia. Nijaký liberálny filozof by sa nestotožnil s myšlienkou, že dejiny sú vopred nalinkované.
Od skončenia studenej vojny pokračuje zápas medzi rozličnými modelmi ako organizovať spoločnosť. Socializmus ešte stále trpí po zničujúcom údere, ktorý v minulosti spôsobil jeho krach. Jeho dôsledkom je, že sa prebúdza k životu nepatrnými výhonkami, napríklad hnutím Occupy Wall Street (Obsaďme Wall Street). Čo by mohlo dosiahnuť, zostáva celkom nejasné – hnutie zastrešuje celý rad tematických okruhov, prevláda v ňom tendencia: Boj proti finančnému priemyslu.
Ak sa človek pozrie, ako sa kríza finančného trhu vyvíjala, jediným prekvapením je, že trvala tak dlho, až sa sformovalo hnutie, ktoré treba brať vážne. Kríza dala do rúk silné argumenty odporcom finančného systému. Zásahy zamerané na odvrátenie krachu podmínovali nielen dôveru voči finančným trhom, ale spochybnili aj trhovú ekonomiku ako celok. Ak sa stane finančný ústav takým veľkým alebo silno prepojeným, že by jeho nesolventnosť ohrozovala stabilitu systému, politika musí intervenovať. V dôsledku problému „too big to fail“ (priveľký na to, aby mohol skrachovať) sa stala spoločnosť – presnejšie daňoví poplatníci – rukojemníkmi finančných inštitúcií, ktoré musia prežiť.
Z toho vyplýva, že sa otriasol základ voľných trhov. Trhové hospodárstvo spočíva na základnej idei, že každý má priestor na konanie len vnútri pevne vymedzeného právneho systému. Subjekt je povzbudzovaný k tomu, aby využíval príležitosti a odhadoval riziká. Nijaký iný systém nemôže uvoľniť rovnaké množstvo potenciálu, ktorý spočíva v jednotlivcoch. Ako uviedol už Hayek, trh je najlepším objaviteľským procesom.
Pravidlá by mali byť jasné. Kto je úspešný, má voľné ruky, na zisk (po zdanení) môže siahnuť. Kto vytvára stratu, musí niesť dôsledky, pričom nesolventnosť je ultimatívnou sankciou. Tým „priveľký na krach“ sa podkopáva nielen základný princíp trhovej ekonomiky, ale taktiež aj spoločenský princíp, podľa ktorého jednotlivec nesie zodpovednosť za svoje konanie.
Miliardy z daní, ktoré sa použili na bankové domy dôležité pre udržanie bankového systému, zasadili silný úder dôvere vo voľný trh. Úder sa stal znovu hrozbou slobodných spoločností. Nebezpečenstvo sa zhoršilo prostredníctvom ľudí, ktorí od vlád očakávali viac, než im politici mohli skutočne dať. Súčasne takmer všade klesla dôvera voči politikom zrejme na najnižšiu úroveň.
Medzitým sa finančnému priemyslu nepodarilo dať presvedčivú odpoveď na základné otázky. V akom rozsahu prispievajú jeho aktivity k blahobytu spoločnosti. A sú pre dynamickú ekonomiku nenahraditeľné?
Očakávať od finančného sektoru odpoveď, že niektoré jeho oblasti sú zbytočné alebo dokonca škodlivé, by bolo zrejme trúfalé. Preto pripadla vládam úloha, aby vytvorili presvedčivý systém regulácie a dohľadu. Finančný priemysel sa musí uschopniť, aby poskytoval len nenahraditeľné uznávané služby. Súčasne však musí odvetviu – v rozsahu, akom je to len možné – brániť aktivitám, ktoré sa pokladajú za spoločensky škodlivé.
Už jestvujú povzbudzujúce zlepšenia, napríklad prísnejšie pravidlá pre zvyšovanie kapitálu alebo viac transparentnosti. Ale úloha nie je ani zďaleka splnená. Výzva posilniť základy trhovej ekonomiky a slobodnú spoločnosť zostáva. Dejiny sa nikdy neskončia. Výnimku môže vari predstavovať len myšlienkový svet tých, ktorí veria na kalendár Mayov, že koniec sveta nastane v decembri 2012.
Informoval o tom nemecké denník Financial Times Deutschland.
