oPeniazoch.sk, TASR
Madrid 5. apríla (TASR) – Rozhodujúcou skúškou, ktorá preverí plány eurozóny na zotavenie ekonomiky, nie je situácia v Grécku, ale v Španielsku. A ukazuje sa, že Európska únia (EÚ) v tejto skúške zlyháva.
Nové úsporné opatrenia, ktoré vláda v Madride zverejnila koncom minulého mesiaca, nezískali dôveru investorov, a to predstavuje hrozbu nielen pre Španielsko, ale pre celú EÚ. Vlády v Európe musia preto rýchlo zmeniť kurz, kým nebude neskoro.
Stredajšia (4.4.) aukcia španielskych dlhopisov nedopadla najlepšie. Výnosy z obligácií vzrástli a celkový predaný objem bol na dolnej hranici plánovaného príjmu. Aj výnosy z 10-ročných španielskych dlhopisov na sekundárnych trhoch po slabom úspechu stredajšej aukcie stúpli na 5,7 %, čo je ich najvyššia úroveň v tomto roku.
Problémom nie je to, že by bol španielsky plán málo rázny. Naopak, vláda v Madride sľubuje najtvrdšie úsporné opatrenia, aké kedy nejaká vláda v únii zaviedla. Španielsko chce tento rok znížiť rozpočtový deficit na 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 8,5 % HDP v minulom roku. Ale výkon španielskej ekonomiky klesá a nezamestnanosť v krajine sa vyšplhala na 23 % a je tak najvyššia v celej EÚ. To veľmi sťaží vláde snahu o redukciu schodku verejných financií na požadovanú úroveň.
Španielsku sa totiž nepodarilo splniť vlaňajšie fiškálne ciele a jeho rozpočtový deficit, ktorý mal podľa dohody s Bruselom klesnúť na 6 % HDP, nakoniec vzrástol na 8,5 % HDP. Dôvodom je obmedzená kontrola kabinetu v Madride nad regionálnymi samosprávami. Práve regionálne vlády totiž zlyhali pri zavádzaní reforiem a je pravdepodobné, že to urobia znova.
A zároveň, tvrdý úsporný program brzdí rast hospodárstva, a to máva za následok zvyšovanie nákladov na obsluhu dlhov napriek snahe vlády dostať ich pod kontrolu. A tak nový plán španielskej vlády nevzbudzuje dôveru: čím viac škrtá verejné výdavky, tým menšie sú jej šance na oživenie rastu ekonomiky a zníženie verejného dlhu.
Miera nezamestnanosti v krajine je veľmi vysoká, no čo je ešte horšie, nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi dosahuje takmer 50 %. A recesia nie je jediný dôvod, prečo je v krajine toľko nezamestnaných. Pracovný trh v Španielsku je ešte z čias Frankovho režimu rozdelený na až absurdne chránených zamestnancov na dobu neurčitú a menej chránených zamestnancov s krátkodobými zmluvami. Tento model je preto považovaný za najviac "dysfunkčný" spomedzi vyspelých štátov.
Vláda sa snaží o jeho reformu, ale má problém získať pre ňu podporu v týchto ťažkých časoch, pretože v prvej fáze povedie k ďalšiemu rastu nezamestnanosti. Nový kabinet, ktorý je pri moci len tri mesiace, tak čelí štrajkom a pre návrh reforiem pracovného trhu už vládna strana prehrala v regionálnych voľbách. A tak namiesto toho, aby získala dôveru trhov, stráca dokonca aj dôveru voličov.
Španielsko je na rozdiel od malého Grécka štvrtým najväčším hospodárstvom eurozóny. A ak sa začne potápať, "slabý" ochranný val eurozóny ho nezachráni. Lacné úvery, ktoré začala Európska centrálna banka poskytovať finančným ústavom v eurozóne, pomohli načas stabilizovať dlhovú situáciu slabších štátov menovej únie. Ale zhoršujúce sa vyhliadky Španielska signalizujú, že to bolo len nakrátko.
Španielsko si bez väčšej pomoci od partnerov v eurozóne samé s krízou neporadí. V ich vlastnom záujme je, aby povolili Madridu miernejšie tempo konsolidácie verejných financií a podporili rast jeho hospodárstva prijatím opatrení na oživenie ekonomiky celej EÚ, vrátane voľnejšej politiky Európskej centrálnej banky. To znamená, že ECB by mala slúžiť aj ako tzv. posledná inštancia pre zadlžené krajiny eurozóny.
Španielsku hrozí, že sa dostane do uzavretého kruhu ekonomického, finančného a následne politického kolapsu. Tomuto nebezpečenstvu sa ešte dá vyhnúť, ak bude EÚ ochotná konať. Ale ak bude dlho váhať a nechá Španielsko, aby padlo, bude to mať nedozerné následky. V porovnaní s nimi bude záchrana Grécka vyzerať ako hračka.
