oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 23. marca (TASR) – Nastavenie osobitného bankového odvodu nie je na Slovensku v súčasnosti ideálne. Vo svojej aktuálnej analýze to konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.
Odvod totiž zaťažuje viac konkurencii vystavený a mobilnejší segment korporátneho bankovníctva, pričom fiškálne následky môže v budúcnosti spôsobiť skôr sanácia Fondu ochrany vkladov (FOV), teda systému ochrany vkladov obyvateľstva. Analytici IFP zároveň upozorňujú, že celková výška odvodu je medzinárodne veľmi vysoká, viac ako sedemnásobná oproti priemeru eurozóny.
"Preto z pohľadu rastu sa javí byť lepšia alternatíva viac zaťažiť retail, zároveň znížiť zaťaženie podnikových vkladov, ako aj celkové odvodové zaťaženie. A to aj za cenu presunu FOV do verejného sektora," konštatuje inštitút, ktorého názory nemusia odzrkadľovať oficiálne názory rezortu financií.
S účinnosťou od 1. januára 2012 sú vybrané finančné inštitúcie v SR zaťažené osobitným odvodom, ktorý sa počíta ako 0,4 % z hodnoty pasív znížených o sumu vlastného imania a hodnotu vkladov chránených prostredníctvom FOV. Vklady obyvateľstva sú vo fonde poistené poplatkom vo výške 0,2 %. "V súčasnosti je teda podnikové bankovníctvo "zdanené" oveľa viac ako retailové. A to zrejme nie je konzistentné s ich systémovým rizikom v prípade SR," upozorňuje IFP.
Toto riziko je závislé aj od veľkosti a pravdepodobnosti problému, pričom čisto korporátne banky sú na Slovensku oveľa menšie a investičné bankovníctvo v SR prakticky neexistuje. "Je tu tradičný model bankovníctva, ktorý má oveľa vyššiu dynamiku retailových úverov, ktoré do budúcnosti budú jasne dominovať," avizuje inštitút.
Systémové riziko, a teda potreba štátu zasiahnuť, môže byť podľa IFP viac sústredené v oblasti retailu. Dôvodom je morálny hazard, keďže vklady obyvateľstva sú poistené na 100 %, ako aj fakt, že veľkosť retailových vkladov je oveľa väčšia ako firemných. "Preto v prípade SR je dôležitý najmä pohľad na FOV ako jeden z hlavných potenciálnych nákladov daňového poplatníka. To naznačuje, prečo je zrejme súčasné nastavenie bankového odvodu neoptimálne," vysvetľujú analytici IFP.
Na základe svojej štúdie odporúčajú napríklad dbať na medzinárodnú konkurencieschopnosť slovenského finančného sektora a znížiť jeho celkové odvodové zaťaženie. Takisto varujú pred používaním bankového odvodu ako sektorovej dane a odporúčajú sústrediť sa na potlačenie systémových rizík. V tejto súvislosti by sa mal odstupňovať odvod práve podľa systémového rizika danej banky, napríklad zohľadnením jej veľkosti.
Vhodné by bolo podľa IFP tiež zabezpečiť neutralitu odvodu z retailových a korporátnych vkladov a analyzovať, či zdanenie retailu nemá byť na Slovensku relatívne vyššie. Pomohlo by aj posilnenie vyjednávacej a informačnej pozície klientov v retailovom bankovníctve či zmena poistenia týchto vkladov na 90 % ich výšky, a to pre zníženie morálneho hazardu.
