Ak by sme vyberali DPH ako v EÚ, mohli sme mať sadzbu 14,3 %

Ak by Slovensko dosahovalo rovnakú efektívnosť výberu DPH ako je priemer v krajinách EÚ, mohlo mať v roku 2009 základnú sadzbu DPH o 4,7 percentuálneho bodu nižšiu, pri zachovaní výnosu z tejto dane.

Slovensko stratilo v roku 2010 na dani z pridanej hodnoty (DPH) 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Takmer polovica tejto straty je pritom podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR spôsobená nižšou efektívnosťou výberu tejto dane voči priemeru Európskej únie. „Inými slovami, pokiaľ by sme dosahovali rovnakú efektívnosť výberu, ako je priemer v krajinách EÚ, základná sadzba DPH by mohla byť nižšia o 4,7 percentuálneho bodu, na úrovni 14,3 % v roku 2009, pri zachovaní súčasného výnosu DPH, alebo by sme zvýšili výnos o 1,6 % HDP,“ konštatuje inštitút v analýze, v ktorej sa zameral na odhad straty príjmov z DPH.

Efektívnosť výberu DPH na Slovensku sa v medzinárodnom porovnaní v predchádzajúcich rokoch znížila. „V roku 2009 dosiahla odchýlka od priemeru EÚ úroveň 1,6 % HDP, čo je v porovnaní s rokom 2005 nárast o 1,2 % HDP,“ konštatuje IFP. Nízka úspešnosť výberu DPH predstavuje jednu z dvoch hlavných zložiek celkovej straty príjmov pri DPH. Druhou zložkou je tzv. daňová medzera. Tá kvantifikuje rozsah daňových únikov a predstavuje rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne.

Celková strata príjmov z dane z pridanej hodnoty bola na Slovensku v rokoch 2000 až 2005 podľa IFP stabilná na úrovni približne 18 % teoretickej DPH. Od roku 2006 však daňová strata plynule rastie až na úroveň 35,9 % v roku 2010. V absolútnom vyjadrení strata príjmov dosiahla v roku 2010 spomínanú úroveň 2,3 mld. eur. Z celkovej straty DPH pritom menej ako 30 % dokáže daňová správa zachytiť a identifikovať. „Zvyšných 70 % predstavuje daňovú medzeru, teda daňovú povinnosť, ktorú sa zatiaľ nepodarilo identifikovať,“ uvádza IFP.

Inštitút finančnej politiky v rámci zverejnenej analýzy prezentoval odhad celkovej daňovej straty a daňovej medzery pri DPH. Na odhad daňovej medzery použil dve metódy, a to výpočet na základe tabuliek použitia a výpočet na základe očistenia nominálneho HDP. Príjem štátu z DPH patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy. V ostatných rokoch však rast výnosu DPH podľa analytikov IFP nezodpovedal rastu makroekonomickej základne. Príjem štátneho rozpočtu z DPH v minulom roku predstavoval 4,8 mld. eur, čo predstavovalo 55 % celkových daňových príjmov.

Súvisiace články

Aktuálne správy