Slováci pristupujú k investovaniu opatrne, no ich nálady sa menia. Obľúbeným investičným nástrojom u Slovákov sú naďalej bežné a sporiace účty či termínované vklady, na ktorých aktuálne leží v bankách vyše 43 miliárd eur.

Československá obchodná banka (ČSOB) vykázala za prvých deväť mesiacov tohto roka zisk 59,4 milióna eur.

Kupónová privatizácia je smutným príbehom slovenských ekonomických dejín, zodpovedá však divokej dobe, ktorá po revolúcii panovala. Pre TASR to zhodnotil ekonóm zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.

Slovenské domácnosti majú vyše 60 % finančného majetku uloženého v bankách. Rast cien tovarov a služieb je zároveň podstatne vyšší ako úrokové sadzby nielen na bežných účtoch, ale aj na termínovaných vkladoch.

Skupina Poštovej banky ohlásila ešte na jeseň minulého roka zmeny v rámci svojho portfólia bánk.

Približne pred týždňom nemecký finančný dohľad zatvoril brémsku Greensill Bank. Teraz sa hlási čoraz viac samospráv, ktoré mali v banke uložené milióny a obávajú sa finančných škôd.

Každý kto chce sporiť, si zvolí takú formu, aká mu vyhovuje. Do úvahy sa väčšinou berú viaceré faktory, ako je dĺžka sporenia, jeho účel a predpokladaná cieľová suma. Kritériom je samozrejme aj miera akceptácie rizika.

Vo v celej eurozóne je pravdepodobné, že dlhodobé reálne sadzby zostanú ešte dlho negatívne. Ako môžu v takejto situácii reagovať sporitelia?

Mladí Slováci myslia na svoju budúcnosť i horšiu ekonomickú situáciu. Pravidelne si odkladá určitú sumu každý mesiac až 69 % ľudí vo veku 18 až 30 rokov.

Slováci len veľmi opatrne pristupujú k investičným aktivitám. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne je iba 13 % Slovákov ochotných podstúpiť investičné riziko.