oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 12.marca (TASR) – Vláda SR dnes schválila návrh novely Zákonníka práce s dodatkom, ktorý obsahoval posledné dohody medzi zamestnávateľmi a Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR, týkajúce sa pôsobenia zástupcov zamestnancov v podnikoch.
Rezortný minister Ľudovít Kaník vyjadril spokojnosť s tým, že návrh novely vláda prijala vo filozofii, v akej ju pripravilo ministerstvo po zapracovaní výsledkov pripomienkového konania a dohôd sociálnych partnerov. „Hlasovanie vo vláde bolo jednotné,“ informoval na tlačovej besede. Účelom zákona, ktorý by mal byť po schválení parlamentom účinný od 1. júla 2003, je podľa neho zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov. „Zákon upravuje základné rámce a vytvára možnosti na ďalšie kolektívne vyjednávanie sociálnych partnerov v podnikoch,“ zdôraznil.
Návrh ruší doterajší inštitút dohôd o pracovnej činnosti, ktoré sa v mnohých prípadoch zneužívali na čiernu prácu a súčasné poberanie sociálnych dávok, ako aj inštitút dohôd o brigádnickej práci študentov. Ako vysvetlil minister, tieto dohody strácajú svoje opodstatnenie, keďže v novele ich plne nahradí možnosť práce na skrátený pracovný úväzok do 20 hodín týždenne. Tento pracovný pomer predpokladá flexibilné prijímanie aj prepúšťanie zamestnancov. Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže pomer skončiť aj bez udania dôvodu s 15-dňovou výpovednou lehotou. Na rozdiel od spomínaných dohôd však budú zamestnávatelia pri skrátenom pracovnom úväzku za zamestnancov riadne platiť odvody. „Dohody o vykonaní práce, ktoré majú iný charakter, v zákone zostávajú,“ upozornil minister.
Novela uľahčuje aj prepúšťanie zamestnancov, ktorí nedosahujú požadovaný pracovný výkon alebo menej závažným spôsobom porušia pracovnú disciplínu. Na rozdiel od súčasnosti im bude možné dať výpoveď už po jednom upozornení s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Po novom sa upravuje aj pracovný pomer na určitú dobu, ktorý môže trvať maximálne tri roky. Zamestnávateľ ju bude môcť opakovane uzatvárať aj bez udania dôvodu s vedúcimi zamestnancami a poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku. Zmeny sa týkajú tiež výpovednej lehoty, ktorej dĺžka sa zjednocuje na dva mesiace s výnimkou zamestnancov, pracujúcich vo firme viac než 5 rokov. Pre tých bude predstavovať tri mesiace. Zároveň sa odstraňuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Ak zamestnanec dostane výpoveď z dôvodu organizačných zmien v podniku, bude sa musieť rozhodnúť, či využije výpovednú lehotu, alebo si vezme zodpovedajúce odstupné.
Novela rozširuje rozsah disponibilného pracovného času tým, že povolený ročný objem nadčasov zvyšuje na 400 hodín ročne, z toho 250 hodín so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ však už nebude potrebovať súhlas Národného úradu práce (NÚP). Minister informoval, že pôvodný zámer predĺžiť základný výmer dovolenky na 5 týždňov pre všetkých zamestnancov sa nepresadil kvôli výhradám zamestnávateľov ale aj odborov. Oproti pôvodnému návrhu rezortu práce zo zákona vypadlo aj ustanovenie, zakazujúce diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, ktoré od SR požaduje Európska únia (EÚ). „Dôvodom bola zásadná pripomienka KDH vznesená na Koaličnej rade. Myslím si ale, že toto nie je kľúčová otázka pre Zákonník práce,“ uviedol Ľ. Kaník s tým, že uvedenú problematikou by mali upraviť špeciálne antidiskriminačné zákony.
Minister vyjadril spokojnosť s dohodou sociálnych partnerov, týkajúcou sa participácie zástupcov zamestnancov vo firmách, keďže ju považuje za vyváženú. Súčasťou dohody je, že zástupca zamestnancov môže byť dlhodobo uvoľnený na výkon svojej funkcie napríklad vo vyššom odborovom orgáne, pričom po jej ukončení ho zamestnávateľ zaradí na pôvodné pracovisko. Od ukončenia funkčného obdobia bude ešte pol roka chránený pred prepustením. V podnikoch budú môcť popri sebe pôsobiť odborové orgány aj zamestnanecké rady, pričom odbory budú mať v takomto prípade právo na kolektívne vyjednávanie, kontrolu plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy i na informácie. V kompetencii zamestnaneckých rád bude spolurozhodovanie, právo na prerokovanie, informácie a kontrolnú činnosť.
