HDP v tomto roku klesne o 4,3 % a deficit stúpne na 5,2 %

Bratislava 2. júna (TASR) – Hrubý domáci produkt (HDP) klesne v tomto roku o 4,3 % a deficit verejných financií dosiahne 5,2 % HDP. Evidovaná nezamestnanosť stúpne na 13 % a mierne bude rásť aj v budúcom roku. Vyplýva to z priemerných odhadov osemnástich ekonómov, ktorých názory zisťoval koncom mája a začiatkom júna inštitút INEKO.
V porovnaní s podobnou anketou z marca tohto roka sa očakávania ekonómov podstatne zhoršili. Vtedy ešte predpovedali na tento rok v priemere len 1-% pokles ekonomiky a 4-% deficit verejných financií. Z osemnástich ekonómov vtedy očakávali pokles HDP trinásti, kým v aktuálnej ankete to už boli všetci.
K miernemu oživeniu ekonomiky by malo podľa respondentov prieskumu dôjsť v budúcom roku, keď by SR mala rásť tempom 0,6 %. Deficit verejných financií by však mal stále zotrvať na vysokej úrovni 4,8 % HDP a nezamestnanosť by mala do konca roka 2010 stúpnuť na 13,3 %. K poklesu nezamestnanosti na 12,2 % by malo dôjsť následne až ku koncu roka 2011.
Vláda by sa mala podľa oslovených ekonómov snažiť udržať podstatne nižší deficit. Optimálnu úroveň pre tento rok pritom vidia v priemere na úrovni 2,3 % HDP. Výrazne deficitné hospodárenie sa podľa nich odrazí na zvyšovaní hrubého verejného dlhu, ktorý by mal z vlaňajších 27,6 % stúpnuť na 38,3 % HDP v roku 2011.
Hlavnou príčinou súčasného prepadu slovenského hospodárstva je podľa ekonómov výpadok zahraničného dopytu v dôsledku globálnej krízy. Tomuto faktoru prisúdili podiel 73,9 %. Na poklese sa však podľa nich s 9,8-% váhou podieľa svojou činnosťou aj vláda a s 9,7-% podielom aj nastavenie silného konverzného kurzu koruny voči euru a prudké oslabenie okolitých mien. Najmenší vplyv má plynová kríza s váhou 6,6 %.
V reakcii na krízu by mala vláda podľa respondentov prieskumu INEKO predovšetkým spustiť reformy, ktoré by zjednodušili administratívu a obmedzili výnimky v odvodovom systéme, spružnili trh práce, zlepšili vynútiteľnosť práva a zvýšili transparentnosť pri verejnom obstarávaní. Kabinet by tiež podľa nich mal podporiť ekonomiku znížením daní a najmä odvodov a znížiť deficit verejných financií, a to predovšetkým úsporami vo výdavkoch vrátane znižovania výdavkov na mzdy. V malej miere sú ekonómovia aj za podporu ekonomiky zvýšením výdavkov, najmä rýchlejším čerpaním eurofondov a rýchlejšou výstavbou diaľnic cez klasické verejné obstarávanie. Ekonómovia naopak odmietajú nové kolo šrotovného, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera či zvyšovanie dotácií sociálnym podnikom.
TASR o tom informoval analytik INEKO Peter Goliaš.

UPOZORNENIE:
TASR sa pokúsi získať reakciu Ministerstva financií (MF) SR.

Súvisiace články

Aktuálne správy