oPeniazoch.sk, TASR
New York 26. augusta (TASR) – Po vypuknutí krízy hypotekárneho trhu v Spojených štátoch sa sústreďuje kritika na ratingové agentúry. Vysoko rizikové balíky cenných papierov úverových ústavov hodnotili veľmi pozitívne a dôverujúcich investorov na ne nachytali. Nie je to prvá chyba spoločností preverujúcich kvalitu subjektov, ktoré sa uchádzali o úvery na finančnom trhu.
Generálny prokurátor amerického spolkového štátu Ohio Marc Dann chce podať žalobu na ratingové agentúry Standard & Poor’s, Moody’s a Fitch Ratings. "Niektorí ľudia zarobili peknú kopu peňazí na tom, že podviedli majiteľov domov a investorov," soptil. "A ratingové agentúry zakaždým dostali šek na pekne tučnú sumu".
Takéto výpady sa páčia voličom v Ohiu, ktorí pred dvoma rokmi zvolili demokratického politika za najvyššieho strážcu zákonov. Lebo ich spolkový štát veľmi silno pociťuje dôsledky hypotekárnej krízy. Nikde inde v americkej únii nie je toľko exekúcií ako na jeho území. A ešte horšie je, že penzijný fond Ohia investoval peniaze do obligácií hypotekárnych ústavov. Veľa Ohajčanov sa teraz musí obávať o svoj dôchodok.
Marc Dann vyfabrikoval vinníkov: Nie sú nimi banky, ktoré poskytovali ľahkomyseľné úvery (hypotekárnym ústavom), alebo investičné banky, ktoré tieto pôžičky predávali na kapitálovom trhu vo forme celistvých balíkov. Nie! Prokurátor sa domnieva, že vinníkmi sú ratingové agentúry. "Ony pestujú nielen symbolické vzťahy s investičnými bankami – bez ich pečiatky by banky nikdy papiere nedokázali predať," dôvodí Dann.
Zlyhali ratingové agentúry? Už dávno sa nedostali do takej paľby kritiky ako v súčasnosti. Politici, prokurátori a čoraz viac aktérov medzinárodných finančných trhov ich obviňuje, že krízu nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov (subprime) do značnej miery zavinili ony. Lebo prineskoro, až v polovici júla, znížili bonitu balíkov dlhopisov ústavov. Ich rating znížili prudko, čím vyvolali prepad ich kurzov na trhu. Lebo od výšky ratingu závisí veľmi veľa.
Agentúry označujú dôveryhodnosť dlžníkov kódmi, ktoré majú v písomnej podobe spravidla označenie AAA/Aaa (najvyššia kvalita hodnoteného) až po D (nesolventný). Práve v prípade kompletných akciových balíkov (štruktúrované produkty) sa investori spoliehajú v pomerne veľkom rozsahu na ratingové ohodnotenie.
Hlavnými svetovými ratingovými agentúrami sú Standard & Poor’s, Moody’s a Fitch Ratings.
Agentúra Standard & Poor’s vznikla v roku 1941. Patrí do mediálneho koncernu McGraw-Hill. Zostavila aj bankové indexy, z ktorých najznámejší je S&P 500.
Moody’s píše svoju históriu od roku 1907. Newyorská spoločnosť, ktorá je sama kótovaná na burze, má na 40-% podiel na ratingoch v oblasti úverov na svete.
Agentúra Fitch Ratings sa objavila na trhu v roku 1913. Je najmenšou zo svetovej trojky. Hlavným vlastníkom spoločnosti, ktorá sídli v Londýne, je francúzsky holding Fimalac.
Agentúry sú čosi také ako vyhadzovači pri dverách vedúcich na globálne kapitálové trhy. Súkromné firmy Standard & Poor’s, Moody’s a Fitch rozhodujú o tom, či sa niekto na ne dostane a za akých podmienok si bude môcť podnik, banka či dokonca štát požičať peniaze od investorov.
Hodnotenia sa podobajú školským známkam. Vyjadrujú platobnú schopnosť dlžníkov. AAA od Standard & Poor’s znamená, že uchádzač o úver je vo výbornej kondícii a má vynikajúce predpoklady na splatenie úveru. Záujemcov o úvery, ktorí majú zlú klasifikáciu, či dokonca nijakú, veritelia neberú do úvahy a ich žiadosti o požičanie peňazí tvrdo ignorujú.
Nositeľ Pulitzerovej ceny Thomas Friedman preto označil ratingové agentúry popri americkej vláde za druhú skutočnú superveľmoc sveta. Dokonca dodal, "že nie je jasné, kto z nich má viac moci".
O to ťažšie zaváži nepríjemná chyba, ktorej sa dopustili agentúry pri hodnotení nekrytých hypotekárnych úveroch. Na ich hodnotenie používajú veľmi pozitívne matematické modely, pomocou ktorých sa dopracúvajú k svojim známkam. Dôsledok: Hodnotenia boli lepšie, ako mali byť. Početní investori teda vložili peniaze do týchto úverov bez rozmýšľania.
Chybné posúdenie štruktúrovaných produktov ratingovými agentúrami je mimoriadne znepokojujúce. Lebo tieto finančné nástroje sú mimoriadne komplexné a neprehľadné.
Ich aranžéri, väčšinou investičné banky, spoja sto alebo viac emisií cenných papierov a tie sú ručené hypotekárnymi úvermi alebo inými majetkovými hodnotami. Napokon sa tento balík papierov predloží ratingovej agentúre na posúdenie. Tá ich analyzuje a napokon urobí dôveryhodnými svojou pečiatkou – stupňom spoľahlivosti. Už samotná šírka záberu balíka cenných papierov neumožňuje ani samotným profesionálnym investorom, aby si urobili spoľahlivý obraz o tom, čo sa nachádza pred nimi. Agentúram musia jednoducho slepo veriť – a aj to robia.
"Rating určuje, ako sa dá balík cenných papierov predať na kapitálovom trhu," povedala Christina Bannierová, ktorá pôsobí na frankfurtskej School of Finance Management. Posudky agentúr spĺňajú dnes takmer takú istú úlohu, akú malo kedysi ručenie za úvery.
Nestalo sa po prvýkrát, že agentúry zmenili bonitu produktov alebo firiem veľmi neskoro. "Z desiatich veľkých katastrof, ktoré sa odohrali v ostatných rokoch, agentúry nepredvídali ani jednu," uviedol člen vedenia Nemeckej spolkovej banky Hans-Helmut Kotz. To platí aj o ázijskej kríze, ktorá vypukla pred desiatimi rokmi. Vtedy veľmi neskoro znížili bonitu juhokórejských štátnych obligácií. Dôsledok: dramatický prepad kurzov.
Zlyhali aj v škandále s Enronom. Standa
