INEKO: Pravdepodobnosť prijatia eura dosiahla v júli najvyššiu hodnotu 78 %

Bratislava 6. augusta (TASR) – Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, vzrástla v júli na dosiaľ najvyššiu úroveň 78 %. V porovnaní s júnom, keď bola pravdepodobnosť 76 %, sa zlepšil najmä výhľad na plnenie kritéria pre deficit verejných financií. Vyplýva to z výsledkov prieskumu INEKO a KEA (Klub ekonomických analytikov), ktorý je zameraný na odhady plnenia maastrichtských kritérií.

Deficit verejnej správy by mal podľa ekonómov dosiahnuť v tomto roku 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je menej ako 2,9 %, ktoré plánovala vláda SR v štátnom rozpočte na tento rok. „Využitie vyšších rozpočtových príjmov na zníženie zadlženosti vytvára predpoklad na dosiahnutie nižšieho ako plánovaného deficitu verejných financií bez toho, aby sa muselo siahať na stranu výdavkov,“ uviedla členka predstavenstva VÚB a bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková.

Na pravidelnom prieskume INEKO a KEA sa v júni zúčastnilo 14 ekonomických analytikov. Z nich 13 veria, že Slovensko prijme euro od januára 2009, jeden má opačný názor. Oproti júnu sa na prieskume zúčastnili 2 noví analytici, odpovede 4 v stanovenom termíne neprišli.

Dvanásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,58 SKK/EUR. Odhady sa pritom pohybovali v rozpätí od 32,00 SKK/EUR do 33,70 SKK/EUR.

TASR o tom informoval analytik INEKO Peter Goliaš.

Komentáre niektorých účastníkov prieskumu ku kritériu verejného deficitu:

Eugen Jurzyca, INEKO: „Jednou z posledných možných prekážok na ceste k euru bude verejná diskusia o štátnom rozpočte na rok 2008.“

Elena Kohútiková: „Opatrná fiškálna politika profitujúca z rýchlo rastúcej ekonomiky, a tým aj vyšších príjmov do štátneho rozpočtu, je najlepšou zárukou nízkej inflácie a udržania vysokého tempa rastu ekonomiky. Využitie vyšších rozpočtových príjmov na zníženie zadlženosti vytvára aj predpoklad na dosiahnutie nižšieho ako plánovaného deficitu verejných financií bez toho, aby sa muselo siahať na stranu výdavkov.“

Ján Kovalčík, Trend: „Pri svižnom raste ekonomiky a zvyšujúcej sa zamestnanosti Slovensko nemôže mať problém stlačiť deficit pod 3 % HDP. Rizikom zostáva, či vláda dokáže presvedčiť o schopnosti a ochote znižovať deficit aj v ďalších rokoch. Zatiaľ to výrokmi premiéra i niektorých ministrov skôr spochybňuje.“

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR: „Doterajší vývoj verejných financií postupne zvyšuje šancu na splnenie tohto kritéria. Rizikom zostáva zadlžovanie rôznych subjektov, ktoré síce nespadajú pod verejný sektor, ako sú štátne nemocnice, diaľničná spoločnosť, železničné spoločnosti, STV a SRo. Eurostat by mohol tieto dlhy v objeme viacero miliárd korún započítať do deficitu. Ďalším rizikom je aj hospodárenie samospráv, ktoré nie je pod kontrolou vlády.“

Kritérium inflácie posudzovali niektorí z analytikov takto:

Marek Gábriš, ČSOB: „Prvé odhady rastu regulovaných cien od januára 2008 sú dosť vysoké. Napriek tomu by už tieto čísla nemali ovplyvniť výrazne plnenie celkového kritéria, keďže vstupujú do posledných troch čísiel 12-mesačného inflačného priemeru.“

Elena Kohútiková: „Inflácia sa vyvíja v súlade s predpokladmi, jej vývoju napomáha i súčasná sprísňujúca sa menová politika eurozóny a predpokladaný ďalší rast úrokových sadzieb v nej. To ovplyvní aj charakter menovej politiky na Slovensku. Konkurencia na trhu obchodovateľných tovarov, vývoj kurzu a úrokových sadzieb a racionálna fiškálna politika pomáhajú udržať infláciu v bezpečných hraniciach pre splnenie podmienok Maastrichtu.“

Vladimír Tvaroška: „Pri predpokladanom jednoznačnom splnení tej časti kritéria, ktorá sa týka inflácie za posledných 12 mesiacov, považujem spochybňovanie udržateľnosti zo strany európskych inštitúcií za veľmi ťažko odôvodniteľné. Nič na tom nemení ani to, že podľa môjho názoru inflácia na Slovensku v strednodobom horizonte po vstupe do eurozóny výrazne vzrastie.“

Ku kritériu kurzovej stability sa vyjadrila Elena Kohútiková: „Interpretácia kurzového kritéria prináša asi najviac otázok zo všetkých maastrichtských kritérií. Sme krajinou, ktorá využíva pružný kurzový režim a otvorenosť všetkých trhov vplýva i na vývoj nášho kurzu. Som ale presvedčená, že vývoj kurzu je v súlade s kurzovým kritériom a že sme na najlepšej ceste k jeho splneniu.“

UPOZORNENIE:

Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.

Správa je rozšírená o komentáre analytikov k 3 maastrichtským

kritériám, od 6. odseku do konca.

Súvisiace články

Aktuálne správy