oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Druhý polrok 2006 bol z hľadiska reformnej atmosféry, resp. miery prínosu prijatých opatrení k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny najhorším obdobím od vzniku projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) v roku 2000.
K tomuto záveru dospela hodnotiaca komisia 44 odborníkov – ekonómov, analytikov, právnikov, sociológov, politológov, odborných žurnalistov, podnikateľov, zástupcov akademickej obce, 3. sektora a stavovských organizácií. Projekt HESO zastrešuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Prvýkrát v histórii projektu dosiahol HESO-Rating štvrťroka negatívne hodnoty. HESO-Rating reflektuje názor hodnotiacej komisie odborníkov na kvalitu a dôležitosť vybraných realizovaných ekonomických a sociálnych opatrení zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj rozhodnutí verejných inštitúcií.
Medzi najprínosnejšie opatrenia 2. polroka 2006 zaradili hodnotiaci odborníci tender a pridelenie licencie 3. mobilnému operátorovi – spoločnosti Telefónica O2 Slovakia (83,1 bodu). Najhorší rating (-94,6 bodu) od oslovených odborníkov získalo Programové vyhlásenie vlády SR.
"Nový operátor rozhýbal vody na slovenskom telekomunikačnom trhu, čo má pozitívny vplyv na rozvoj konkurenčného prostredia v sektore a v neposlednom rade i na ceny a kvalitu poskytovaných služieb pre zákazníkov," zhodli sa odborníci.
Udelenie pokuty Protimonopolným úradom (PMÚ) SR stavebným firmám za cenový kartel pri tendri na výstavbu časti diaľnice vo výške 1,35 miliardy Sk a 5-ročného zákazu účasti na verejných tendroch Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) odborníci privítali. Podľa Františka Okruhlicu z Ekonomickej univerzity v Bratislave išlo o nebezpečné a neprípustné konanie stavebných firiem v rozpore s podnikateľskou etikou, čo im treba dať sankciami jednoznačne najavo. "Zlé nastavenie verejného obstarávania musí štát naprávať pokutami Protimonopolného úradu," konštatoval riaditeľ ekonomického inštitútu INESS Richard Ďurana
Zvýšenie úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska (NBS) vnímal Vladimír Benč z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ako "logický krok NBS s cieľom udržať infláciu", čím sa má dodržať jedno z maastrichtských kritérií pre prijatie eura.
Programové vyhlásenie vlády SR získalo od oslovených odborníkov najhorší rating (-94,6 bodov). Podľa jedného respondenta program vlády "signalizuje návrat ku korporativistickému modelu ekonomickej politiky, keď pod rúškom sociálnej solidarity a ¤politiky v prospech ľudí¤ ekonomická politika v skutočnosti sleduje záujmy rôznych zoskupení reprezentujúcich čiastkové záujmy". Politológ Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Radoslav Štefančík hodnotí programové vyhlásenie ako "smerujúce k znižovaniu motivácie občanov pri riešení ich každodenných problémov a k zvyšovaniu miery ich závislosti na štáte". Ekonóm zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Pokrivčák vyjadril názor, že aktuálne "programové vyhlásenie vlády je z ekonomického hľadiska o prerozdeľovaní, a nie o raste produktivity ekonomiky". Jeho napĺňanie zníži podľa neho "o nejaké percento ekonomický rast Slovenska", pričom "chudobným ľuďom všade na svete pomáha najviac ekonomický rast krajiny, a nie prerozdeľovanie".
Zrušenie niektorých paušálnych poplatkov v zdravotníctve bolo veľmi chybným rozhodnutím, hodnotil redaktor Slovenského rozhlasu Milan Velecký. Podľa neho tu určitá finančná spoluúčasť pacienta mala zostať, a to pre "znižovanie nadspotreby v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, dodatočné finančné zdroje pre zdravotnícke zariadenia, motiváciu pacienta spolupracovať pri liečbe". Podľa Jána Pokrivčáka "poplatky pomáhali účelnejšie vynakladať zdroje v zdravotníctve. Umožňovali použitie limitovaných zdrojov tam, kde sú viac potrebné, teda na liečenie vážnych chorôb". Zrušenie poplatkov preto podľa neho povedie "k vyšším výdavkom na liečenie menej závažných chorôb a menej peňazí pôjde na liečenie závažných chorôb".
Odborná verejnosť tiež kritizovala rozhodnutie vlády SR nepokračovať v privatizácii bratislavského letiska. Podľa Richarda Ďuranu z INESS "aj napriek rozhodnutiu Protimonopolného úradu SR vláda nemala privatizáciu letiska zastaviť, ale pokračovať s druhým uchádzačom v poradí". Politológ a historik František Chovanec pripomenul, že "priame i nepriame náklady nezrealizovania rozbehnutého prevodu do rúk súkromného investora z politicko-ideologických dôvodov sa vždy negatívne odrazia v kvalite podnikateľského prostredia, a teda aj na hospodárskom raste krajiny".
Stanovenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky považovali respondenti za nežiaduci deformačný zásah do relatívne dobre nastaveného a jednoduchého daňového systému na Slovensku. Podľa riaditeľa INEKO Eugena Jurzycu "bude zaujímavé s odstupom roka, dvoch sledovať, koľko platili/budú platiť najmä dôchodcovia za rovnaké či porovnateľné lieky. A bude ešte zaujímavejšie porovnať, aké veľké mohli byť prostriedky pridelené jednému pacientovi adresne, ak by o ne štát neprišiel v dôsledku zníženia dane".
Aj zavedenie tzv. milionárskej dane získalo negatívne hodnotenie odborníkov. Riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj Luboš Vagač sa vyjadril, že "v porovnaní s prvotnými vyhláseniami o milionárskej dani je degresívne nezdaniteľné minimum našťastie menej škodlivým zásahom ako rušenie jednotnej sadzby dane, no napriek tomu je to negatívne opatrenie, ktoré nezvyšuje solidaritu, ale postihuje pracovitých, vzdelaných a šikovných".
Schválenie vianočného príspevku pre dôchodcov hodnotili oslovení odborníci ako neadresné, nesystémové a populistické opatrenie. Eugen Jurzyca z INEKO pripomenul, že &q
