oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 29. júna (TASR) – Zafixovanie kurzu slovenskej koruny voči euru najviac zabodovalo medzi 13 prijatými ekonomickými a sociálnymi opatrenia v 4. štvrťroku 2005 v kruhoch odbornej verejnosti na Slovensku. Vyplýva to z hodnotenia hospodársko-sociálnych opatrení (HESO), ktoré sa štvrťročne realizujú v réžii Inštitútu pre ekonomické reformy (INEKO). Aktuálne výsledky hodnotenia opatrení poskytol dnes TASR koordinátor projektu HESO – INEKO Dušan Zachar. Poradie opatrení podľa ratingu odráža alebo neodráža ich prínos k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny a ku kvalite života občanov.
O uvedenom najprínosnejšom opatrení Ján Pokrivčák zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre povedal: "Záväzné pravidlá pre prijatie eura totiž obmedzia nezodpovedných politikov, ktorí by zamýšľali realizovať príliš expanzívnu hospodársku politiku so zvyšujúcim sa deficitom verejných financií." Najvýznamnejším prínosom vstupu slovenskej koruny do mechanizmu výmenných kurzov ERM II a očakávaným prijatím eura je podľa neho tlak na zvýšenie rozpočtovej disciplíny a na udržanie makroekonomickej stability.
Druhým ceneným opatrením bola novela infozákona. Novinár Peter Schutz ju považuje za "veľmi dobrý protikorupčný krok". Radoslav Štefančík z Univerzity sv. Cyrila a Metoda (Trnava) pridal: "Zúženie chránených osobných údajov o verejných funkcionároch prináša viac transparentnosti." Zhodli sa, že občan musí mať informáciu, na čo a ako sa používajú peniaze, ktoré mu štát odoberie uplatnením svojej mocenskej funkcie uložením daňových a iných zákonných platieb.
Aj štátny rozpočet (ŠR) na rok 2006 si získal u hodnotiacich odborníkov sympatie. Vzhľadom na volebný rok prekvapil tým, že udržal deficit verejnej správy v rozumných medziach a nebol príliš rozhadzovačný. Respondenti ocenili aj fakt, že prvýkrát v novodobých dejinách SR nemusí nová vláda začínať s balíčkom konsolidačných opatrení, ale môže začať hneď presadzovať svoje programové priority. Martin Krekáč z Amrop Jenewein Group chce "hospodárenie štátneho rozpočtu vyrovnané, najmä v období prudkého rastu ekonomiky".
Niektoré spomedzi 13 opatrení oslovení odborníci zaradili medzi negatívne. Išlo o zvýšenie regulovaných cien energií a vody pre domácnosti od začiatku roka 2006, ktoré bolo síce čiastočne spôsobené nárastom svetových cien ropy, "avšak keby sa dostatočná pozornosť venovala odhaľovaniu a využitiu vnútorných rezerv v nákladoch monopolov, mohlo byť zvýšenie cien nižšie". Juraj Nemec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici povedal: "Regulované ceny v parite kúpnej sily sú už vysoko aj nad priemerom väčšiny nových členov EÚ." Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vyvíja podľa odborníkov minimálny tlak na efektívnosť podnikania monopolov, skôr len administratívne eviduje nároky firiem. Viacerí uviedli, že následky opatrenia znášajú iba spotrebitelia, výrobcovia si zo ziskov neukrajujú a absentuje transparentný mechanizmus kontroly oprávnenosti zvyšovania cien v danej výške.
Odborníci negatívne hodnotili aj návrh Európskej komisie na harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb. Mnohí sa stotožnili s myšlienkou, že "európska harmonizácia daňových základov firiem by potierala konkurenčný boj medzi krajinami, to by brzdilo hospodársky rast v týchto i všetkých krajinách EÚ."
UPOZORNENIE:
Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR ponúka k správe graf.
