Daňové úniky ako výhodná forma investície-2.časť

Aké je optimálne prostredie vzniku daňových únikov? Ktoré daňové úniky patria k najziskovejším? Po uvedení niekoľkých príkladov legálnych či nelegálnych daňových únikov z prvého príspevku Vám táto časť prináša ešte zaujímavejšie skutočnosti.

Prax ukázala, že optimálnym prostredím vzniku daňových únikov je neštandardná ekonomika – dominantne chudobné štáty s rozvojovou ekonomikou a štáty s transformujúcou sa ekonomikou. Slovenská ekonomika, transformujúca sa z centrálneho modelu na trhový, je v súčasnosti už niekoľko rokov ideálnym rajom pre budovanie tieňovej ekonomiky reprezentovanej pestrou paletou ekonomickej kriminality akéhokoľvek druhu s nedostatočne zmapovaným koridorom daňových i colných únikov a všeobecných finančných machinácií, páchaných predovšetkým na úkor verejného rozpočtu.

Nelegálny daňový únik na základe zatajenia určitých skutočností potrebných pre objektívne a správne určenie dane môže mať podobu daňovej defraudácie (pri zatajení určitej časti majetku daňového subjektu). Tento variant daňových únikov začínajú v poslednej dobe s obľubou využívať naši politici pri podávaní majetkového priznania. Inou formou nelegálneho daňového úniku je daňová malverizácia – zatajenie príjmov, napríklad nepriznanie časti tržieb.

Poznatky z praxe i výsledky orgánov finančnej kontroly potvrdzujú, že z hľadiska najvyšších ziskov sa preferujú tzv. „daňovo-únikové hity“ na základe nedovolených obchodných a daňových machinácií, hospodárskych operácií a daňových podvodov najmä pri realizácií nasledujúcich komodít a služieb:

  • pašovanie a distribúcia alkoholu, cigariet a tabakových výrobkov s využitím špekulácie obchádzania najmä spotrebných daní a DPH,
  • podvody so zámenou bionafty, ropy, bezolovnatého benzínu za ľahké vykurovacie oleje s účelom krátenia najmä spotrebnej dane,
  • rozsiahla korupcia ako jeden z novodobých národných športov pri ceste do „vyspelej Európy“ v oblasti získavania úverov, hospodárskych výhod, vybavení protekcie v štátnej správe,
  • hazardné hry, hracie automaty a kasína,
  • softwarové pirátstvo,
  • drogy, pornografia, prostitúcia a obchod s bielym mäsom,
  • devízové veksláctvo – napríklad parazitické podvody na zúčtovacom clearingu medzi ČR a SR cez prevoditeľné ECU,
  • privatizačné podvody s cieľom odcudzenia majetku na základe podhodnotenia ceny (tzv. „spontánna privatizácia“),
  • nelegálne podnikanie cez fiktívnu firmu alebo živnostenský list nastrčenej osoby alebo cez odcudzené a falošné doklady (tzv. „podnikanie cez koňa“ – „kôň“ je najatá osoba, ktorá si ako bezúhonný občan vybaví živnostenský list a na túto živnosť potom konkrétny gang zrealizuje niekoľkomiliónové odbery tovaru na faktúru bez zaplatenia a následne tovar rozpredá s čistým ziskom bez zdanenia, pričom predmetný „kôň“ je buď elitne zaplatený alebo umlčaný fyzickou likvidáciou),
  • účtovné machinácie pri čerpaní odpočtov DPH cez tzv. „kruhové účtovníctvo“ fiktívnych obchodných spoločností,
  • obchody bez zakúpenia autorských práv a licencií (obľúbené sú najmä čierne kópie a distribúcia audiokaziet, videokaziet a CD),
  • daňové úniky z tzv. „transferového oceňovania“, s obľubou aplikované pri spoločných medzinárodných podnikoch na preliatie nezdaneného kapitálu z nášho územia do cudziny,
  • daňové úniky na báze machinácií v daňovom účtovníctve – podhodnotenie rabatu, nadhodnotenie výdavkov o fiktívne položky, fakturácia za neuskutočnené služby, výdavky na cestovné za neuskutočnené služobné cesty,
  • nepriznané tržby zo služieb podsvetia – výpalné, platby za fyzickú likvidáciu nepohodlných osôb, zastrašujúce fyzické inzultácie, kšeftovanie s technickými preukazmi k autám, výroba falošných dokladov a živnostenských listov,
  • nepostihnuteľné príjmy z tzv. „tolerovanej občianskej neposlušnosti“ z dôvodu tzv. „dôkaznej núdze“ – sprepitné barmanov, recepčných, čašníkov, v kaderníctvach a kozmetických salónoch.

A čo Vy, vážení čitatelia, spoznali ste sa v niektorom z uvedených variantov? Ak áno, napíšte nám o tom niečo zaujímavé…

Súvisiace články

Aktuálne správy