Daňové úniky ako výhodná forma investície – 4. časť

Minulý týždeň sme Vám priblížili niekoľko foriem daňových únikov zozbieraných z praxe. V ich výpočte pokračujeme aj tento týždeň.

Pred týždňom sme sa orientovali predovšetkým na tie formy daňových únikov, ktoré vychádzali z princípu krátenia položiek zvyšujúcich základ dane. Dnes sa pozrime na prípady, keď podnikatelia realizujú daňové úniky formou umelého a fingovaného zvyšovania daňových výdavkov.

  1. Podnikateľ – fyzická osoba sa zúčastnil súkromného týždenného silvestrovského pobytu v hoteli. Keď odchádzal, podarilo sa mu presvedčiť recepčnú hotela, aby mu vydala účet dvakrát a potvrdila mu, že sa zúčastnil manažérskeho školenia. Na základe vydaného účtu podnikateľovi spolupracujúca firma tento účet v zmysle vzájomnej dohody preplatila. Okrem toho si podnikateľ zahrnul tento výdavok medzi daňové výdavky.
  2. Podnikateľ používa vlastné auto na firemné účely. Auto teda nie je majetkom firmy. Napriek tomu si medzi daňové výdavky okrem správne uplatňovaných cestovných náhrad uplatňuje aj ročné odpisy a rôzne výdavky na opravu auta. Tým, že si uplatňuje viacero daňových výdavkov, ktoré sa navzájom vylučujú, prichádza k neoprávnenému zníženiu základu dane. Podobným príkladom v tejto situácii môže byť zaradenie výdavkov na pohonné hmoty medzi daňové výdavky.
  3. Podnikateľ vlastní administratívne budovy, ktoré odpisuje. Za účelom vyššej bezpečnosti kúpil pancierové dvere a osadil mreže na okná. Obidva výdavky zámerne zaradil do spotreby materiálu, resp. prevádzkovej réžie, pričom z hľadiska daní mal správne zaznamenať technické zhodnotenie budovy a odpisovať zo zvýšenej vstupnej ceny.
  4. Medzi časté navyšovanie nákladov sa môže zaradiť navýšenie nákladov formou výplaty neexistujúcich miezd, formou nárastu počtu prejazdených kilometrov a tým aj náhrad za spotrebované pohonné látky a paušálnej sadzby náhrad, prípadne formou výplat neexistujúcich platieb a provízií do 10 000 Sk, ktoré sa daňovému úradu neoznamujú a preto aj možnosť správcu dane dokázať vznik uvedenej platby je obmedzená.
  5. Platiteľ dane po skončení odpisovania hmotného investičného majetku zaradí už odpísaný majetok opäť do účtovnej evidencie a začne ho znovu odpisovať. Týmto spôsobom si zníži svoju daňovú povinnosť.
  6. Medzi obľúbené daňové úniky patrí aj fingovaný nákup tovaru od blízkej osoby zaplatený v hotovosti. Tento tovar v skutočnosti buď vôbec neexistuje alebo je predaný za podstatne vyššiu cenu. Príkladom môže byť nákup klimatizácie do auta, nákup počítača, fotoaparátu, drobných nástrojov, náradia a podobne.
  7. Podnikateľ sa dohodne o „papierovej“ kúpe akéhokoľvek tovaru, ktorý môže byť využitý na podnikanie, so svojim známym. Uzatvoria medzi sebou fingovanú kúpno-predajnú zmluvu, pričom vlastníkom tohto majetku ostáva nepodnikajúca fyzická osoba. Ak aj príde ku daňovej kontrole, podnikateľ sa vyhovorí, že predmetný majetok je v oprave.
  8. Filmová spoločnosť si potrebuje zriadiť „čierny peňažný fond“. Za týmto účelom vykáže v uzavretých dohodách o vykonaní práce napríklad sto komparzistov navyše. Uvedené výdavky zúčtuje ako daňové a zníži si tak základ dane. Podobným spôsobom možno vytvoriť čierny fond aj vyplácaním cestovných náhrad za nerealizované a fingované služobné cesty. Tým sa zároveň otvára aj možnosť používať služobný automobil na súkromné účely, pretože najazdené kilometre sa vykážu v knihe jázd ako pracovné.

Je zrejmé, že okrem týchto príkladov sa môže činnosť podnikateľa, prípadne spoločnosti uberať v zmysle vykonania daňových únikov aj jednou z týchto ciest:

  • celkovo a úmyselne nesprávne a nepreukazné vedenie účtovníctva,
  • chýbajúce účtovné doklady,
  • nedostatky v analytickej evidencii,
  • nedostatky v evidencii jázd,
  • strata, či krádež účtovných dokladov,
  • absencia mzdových listov.

O týchto a o všetkých ostatných formách daňových únikov, ktoré sme zaznamenali v praxi, hovorí záverečná časť tejto problematiky, ktorú uverejníme o týždeň.

Súvisiace články

Aktuálne správy