Futuristický román Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita má jednu postavičku, 17 ročné dievča (nechodí do školy, vylúčili ju pre sociopatické sklony). Dievča hovorí požiarnikovi (ktorí sú v budúcnosti platení za pálenie kníh a za zakladanie požiarov, lebo všetko je už nehorľavé), že "Dedko môjho strýka si pamätal, že kedysi sa deti medzi sebou ešte nevraždili". Šikana vždy medzi deťmi bola, ale nebola taká bezemočná a zákerná ako dnes. A hranica tolerancie zo strany spoločnosti je síce programovo na nízkej úrovni, ale reálne je to (napríklad) rodičom žiaka v triede, ktorého spolužiak je ponižovaný, bitý, ohrozovaný a ich vlastné dieťa nie je šikanované, šuma-fuk. A často to pokračuje aj v zamestnaní, lenže tu sa už predpokladá, že sa dospelý človek vie brániť. Svet speje dopredu všade okrem duchovnej sféry.

schvalujem, aj u nas by som take opatrenie prijal, rodicom je jedno co ich spratkovia robia pokial ich to nic nestoji, este ich podporia a v pripade dakeho presetrovania sikany su schopni vyhrazat sa ucitelom, dokonca sikanovat aj ucitelov, pripad sikanovanej ucitelky v cesku nie je ojedinely, krasne to vykresluje film bastardi z ceskej produkcie, alebo slovensky film o zavrazdeni studentky Cervanovej bolero, ale to uz je davna historia, dnes zijeme dobu kedy nie su podobne incidenty ojedinele