Príčina:
Banky ponúkajú (vlastný) produkt elektronické služby bez toho aby dokázali zakaždým na 100% identifikovať fyzickú osobu ktorá používa autorizovaný prístup. To je podstatou problému.
Následok:
Cely tento systém je podľa môjho názoru nedokončený, a predčasne zrealizovaný preto sa niet čo čudovať. Zabezpečenie heslom či certifikátom sú riešenia pre tento systém zjavne nepostačujúce keďže každý rok niekto takýto spôsob dokáže obchádzať.
Tento spôsob však vyhodnotili ako postačujúci samotné bankové inštitúcie jeho spustením a schválením ako produkt, preto nerozumiem ak presúvajú riziko z jeho zraniteľnosti na klientov, ktorý doplácajú na jeho nedokonalosť možno práve zámernú.
Heslo je (doplnok) prostriedok ktorý Vás nedokáže identifikovať tak ako Vám nepostačí jeho znalosť pri ukradnutej vkladnej knižke! Autorizáciou je až doklad totožnosti ktorým pracovník overí či ste jej majiteľom až potom dochádza k možným operáciám. V prípade falošného dokladu totožnosti existuje záznam z kamier o osobe ktorá pracovníka do omylu uviedla. V takomto prípade je zodpovednosť na strane pracovníka banky. Naopak elektronické bankovníctvo vychádza vždy z predpokladu že heslo prezradil klient nakoľko ho banka nepozná a ani poznať nemusí (to je však komplikovane na vysvetľovanie preto to vynechám).
Kto je obeť a kto vinník? A kto len prostriedok k dosiahnutiu nejakého cieľa?

TO mas uplne jedno zas by mozno pribudlo viac prepadov bank.