Podľa údajov zverejnených dnes Eurostatom deficit verejných financií dosiahol 6.8% v porovnaní s revidovaným plánom vlády vo výške 6.3%. Pôvodný rozpočet verejných financií na rok 2009 počítal s deficitom 1.7%.
Verejný dlh Slovenskej republiky vzrástol z úrovne 27.7% HDP na konci
roka 2008 na 35.7% HDP na konci roka 2009.
Priemerná výška deficitu v krajinách eurozóny za rok 2009 bola 6.3% HDP a v celej EÚ 6.8%.
Priemerná výška verejného dlhu v krajinách eurozóny za rok 2009 dosiahla 78.7% HDP a v celej
EÚ 73.6% HDP.
Slovensko dosiahlo za roku 2009 spomedzi 27 členských krajín jedenásty najvyšší deficit
verejných financií. Slovensko malo súčasne na konci roku 2009 siedmy najnižší verejný dlh
spomedzi krajín EÚ.
Pri komplexnom hodnotení pozície verejných financií sa Slovensko stále radí medzi prvú tretinu
najlepších krajín s hľadiska kumulatívnej výšky verejného dlhu. Z pohľadu hospodárenia iba počas
roka 2009 Slovensko jednoznačne patrí k horšej polovici.
Výsledok verejných financií bol v roku 2009 vo všetkých krajinách silno ovplyvnený dôsledkom
finančnej a ekonomickej krízy. Pri zohľadnení širších súvislosti však vychádza porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami ešte
horšie.
Väčšina krajín, ktoré mali deficity vyššie ako Slovensko boli silno zasiahnuté dôsledkami
hypotekárnej a bankovej krízy, čo negatívne ovplyvnilo hospodárenie mnohých krajín EÚ.
Slovensko bolo v pozícií, že nemuselo vydávať žiadne prostriedky na pomoc finančnému sektoru.
Najnegatívnejším aspektom porovnania hospodárenia verejných financií v jednotlivých
krajinách je preto fakt, že Slovensko počas roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast
verejných výdavkov spomedzi všetkých 27 členských krajín EÚ. Verejné výdavky Slovenska
v roku 2009 medziročne vzrástli o 10.5% a ako v jednej krajine EÚ vzrástli dvojciferným
tempom. Pre porovnanie priemerné verejné výdavky krajín eurozóny medziročne vzrástli
o 5%, Grécka o 7%, Českej republiky o 5.7% a výdavky Maďarska medziročne poklesli 0.5%.
Slovensko pritom na druhej strane patrilo medzi krajiny, ktoré zaznamenali jeden
z najmenší poklesov príjmov, ktoré medziročne poklesli o 1.4%. Priemerný pokles verejných
príjmov vo všetkých krajinách EÚ dosiahol až 6.9%.
Slovensko tak ťaží z priaznivej východiskovej pozície verejných financií z roku 2008, čo sa
prejavuje v odkladaní nepopulárnych opatrení a v silnom raste výdavkov.
V roku 2010 rozpočet počíta s poklesom deficitu verejných financií na 5.5% HDP. Priebežný vývoj
daňových aj nedaňových príjmov však poukazuje na výrazné riziká aj v tohtoročnom rozpočte. Bez
prijatia významných opatrení hrozí, že aj v roku 2010 dôjde k prekročeniu plánovanej výšky deficitu
verených financií, pričom miera prekročenia plánu by mohla byť ešte väčšia ako v roku 2009.
Vzhľadom na negatívny stav a vývoj verejných financií vo väčšine krajín, ich ďalší vývoj bude
v ešte väčšej miere sledovaný aj obchodníkmi na finančných trhoch. Je pravdepodobné, že krajiny,
ktoré budú vykazovať vysoké deficit a najmä nebudú schopné dodržať vlastné plány budú finančnými trhmi „penalizované“ v podobne vyšších úrokových nákladov financovania verejného
dlhu.
Zdroj:Eurostat, Tatra banka Research
