oPeniazoch.sk, CNBC;bloomberg;roklen Foto: SITA/AP
Investori predávajú, pretože cena padá, a cena padá čiastočne aj preto, že investori predávajú. Ropný trh zažíva masívny exodus, sme svedkami negatívnej spätnej väzby na prepad cien ropy. Ceny ropy WTI sa nedávno prepadli pod 48 dolárov za barel, Brent atakoval 51 dolárov.
Čisté dlhé pozície na rope WTI (dlhé pozície mínus krátke) klesli v týždni končiacom 14. marca o 23%, podľa agentúry Bloomberg ide o vôbec najväčší pokles od roku 2006. Počet stávok na prepad cien sa v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zdvojnásobil a dostal sa najvyššie od novembra.
Hlavným motorom pádu je dianie na ropnom trhu, predovšetkým zo strany producentov. Členovia skupiny OPEC a vybraní nečlenovia majú síce dohodu o osekaní ťažby, avšak tá je podľa servera CNBC neefektívna, pretože jedinou krajinou, ktorá obmedzovala svoju ťažbu viac, než mala (o cca 130 tisíc barelov), bola Saudská Arábia. "Ide o jednoznačnú známku toho, že Saudská Arábia je oddaná obnoviť rovnováhu trhu," uviedol pre Bloomberg londýnsky analytik Mohamed Ramada. "Napriek tomu to nemusí stačiť, keďže objem ropy na trhu je stále vysoký," dodal.
Rusko znížilo svoju produkciu o obyčajnú tretinu dohodnutého množstva (118 tisíc namiesto 300 tisíc barelov) a ďalšie krajiny ako napríklad Venezuela, Kuvajt či Emiráty aktuálne plnia dohodnuté kvóty v rozmedzí 50 až 60 %. Ďalšou krajinou, ktorá narušuje zámery OPEC, by mohla byť Líbya. Líbyjská národná ropná spoločnosť oznámila, že sa pod jej kontrolu čoskoro dostanú prístavy As–Sidr a Rás Lanúf. Ich kapacita ťažby dosahuje celkovo 600 tisíc barelov denne.
Problémom dohody je nadmerné spoliehanie sa na Saudskú Arábiu, ktorá doteraz tiahla výsledky OPEC a pridružených krajín. To sa už ale čoskoro skončí, februárové údaje ukázali, že Saudovia svoju produkciu opätovne zvýšili nad 10 miliónov barelov za deň. O akomkoľvek osekávaní nemôže byť reč v prípade krajín ako Irán a Iraku, ktorých produkcia sa dostáva na niekoľkoročné maximá. Iránsky vývoz ropy sa dostal až na 3 milióny barelov denne, čo je najvyššia hodnota od roku 1979. Irak potom podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) zvýši svoj ropný výstup na 5,4 miliónov barelov za deň do roku 2022. Irán za rovnaký časový horizont na 4,15 miliónov barelov.
Dohoda o znížení ťažby platí do polovice tohto roka, či sa následne predĺži, zatiaľ nie je známe. Rozhodnutie o ďalšom postupe bude známe najskôr v máji, kedy prebehne zasadnutie skupiny OPEC.
Do toho všetkého vstupujú americkí ťažiari, ktorých expanzia prebieha oveľa rýchlejšie, než ktokoľvek očakával. A to aj napriek všetkým odhadom, že sa tamojší producenti "prebudia" až vtedy, keď sa cena ropy Brent dostane na 65 dolárov.
Dnes sme svedkami rastu dennej produkcie o 400 tisíc barelov. Cenový bod zvratu (žiadny zisk ani strata) ťažiarov využívajúcich metódu frakovania totiž klesol do rozmedzia 30 až 40 dolárov, a to ešte predtým, ako boli aplikované akékoľvek daňové reformy sľubované prezidentom Trumpom. Podľa odhadov IEA by sa americká produkcia mohla v čase od decembra 2016 do 2017 zvýšiť až na 1 milión barelov za deň.Podľa najnovšej správy o počte vrtov sa bude produkcia zvyšovať. Spoločnosť Baker Hughes nedávno uviedla, že v USA v tejto chvíli prebieha ťažba na 631 vrtoch. To je najviac od septembra 2015.
Aj napriek doterajšiemu zmrazeniu ťažby, ropné zásoby sú stále na maximách. Posledné dáta OECD ukazujú, že by ich súčasná úroveň postačovala na zásobovanie krajín organizácie na 66 dní, čo v porovnaní s 55 dňami z roku 2011 zodpovedá šesťročným maximám, čiže 284 miliónom barelov nad priemerom posledných piatich rokov.
Ďalším aspektom hovoriacim pre očakávaný pokles cien ropy je aj spľasnutie investičnej bubliny. CNBC uvádza, že expanzia ropných investícií pozorovaná v rokoch 2004 až 2013 bola dôsledkom nízkych úrokových sadzieb a na prvý pohľad nekončiaceho rastu cien ropy a zemného plynu. To znamená, že nešlo o dôsledok dopytu. Za ten čas sa kapitálové investície dostali až na hodnotu viac ako jedného bilióna dolárov za rok, z toho dôvodu sa mnohí ťažiari len ťažko dokážu odhodlať k ďalším investíciám. A to aj napriek tomu, že nedostatok investícií zdôraznila IEA ako možný problém najbližších rokov.
Výpočet dôvodov, prečo by mohla cena ropy klesať, zakončuje americký dolár. Vzhľadom k predstave ohľadom politiky Donalda Trumpa by silnejúca americká mena mala výrazne osekať geopolitickú prémiu, ktorá je s čiernou komoditou spätá. V momente, ak by americká mena dlhodobo silnela, prejavilo by sa to v dopyte po rope, ktorá je denominovaná práve v dolároch.
