oPeniazoch.sk, CNBC Foto: eiu.com
Polovicu z desiatich svetovo najdrahších miest pre život nájdeme v Ázii. Ale podobne aj tých najlacnejších, vyplýva to z nového prieskumu Economist Intelligence Unit.
Správe s názvom "Worldwide Cost of Living 2017" bola zverejnená v utorok. Porovnáva najväčšie svetové mestá prostredníctvom viac ako 400 cien, 160 výrobkov a služieb, vrátane jedla, pitia, oblečenia, potrieb pre domácnosť a osobnej hygieny.
Japonské mestá Tokio a Osaka opäť vstúpili do prvej desiatky. Obsadili štvrtú a piatu priečku hlavne vďaka trvalému oživeniu jenu. Zvyšok prvej desiatky patrí štyrom mestám zo západnej Európy a New Yorku, ako osamelému zástupcovi Severnej Ameriky vďaka relatívne slabému doláru v minulom roku.
Niektoré z opačného konca, teda najlacnejších miest pre život, rovnako nájdeme v Ázii. Predovšetkým v južnej Ázii, ako správa poznamenáva, sú to mestá kde sú "dobre zdokumentované ekonomické, politické, bezpečnostné a infraštruktúrne problémy."
Najväčší skokani rebríčka za ostatných 12 mesiacov pochádzali väčšinou z rozvíjajúcich sa trhov, napríklad Sao Paulo a Rio de Janeiro sa dokázalo pohnúť smerom hore vďaka oživeniu miestnej meny a dvojcifernej inflácii. Naopak Manchester a Londýn sa prepadli väčšinou kvôli minuloročnému oslabeniu britskej libry po referende o Brexite.
Výmenné kurzy ako kľúčový faktor nákladov
Rozvíjajúce sa trhy dominujú obom koncom rebríčka, kľúčovým faktorom životných nákladov v týchto krajinách je výmenný kurz, vládna politika a cena komodít. Dobré vyhliadky na tento rok má podľa analytikov rupia, jen aj euro. Na druhej strane sú meny, ktoré budú musieť čeliť problémom, napríklad v Brazílii, Južnej Afrike, v Kórei, Indonézii a Číne. V týchto mestách by náklady na život mali podľa predpovedí stúpnuť.
Okrem výmenného kurzu mien zohráva dôležitú rolu vládna regulácia. Politiky, ako sú dane a sociálne normy majú značný vplyv na ceny. Napríklad v Indii inflácia prudko klesla po tom, čo sa vláda rozhodla zakázať a nahradiť bankovky vysokých nominálnych hodnôt. Mnoho plánovaných výdavkov sa muselo odložiť kvôli peňažnej tiesni. V momente, keď demonetizácia ochabne, analytici očakávajú zvýšenie celkovej inflácie. Zároveň by však infraštruktúrne výdavky vlády mohli pomôcť udržať nízke ceny potravín. Lepšie chladenie, zlepšenie dodávok elektrickej energie a preprava tovarov v chladenom priestore dopravného prostriedku by mali v najbližších niekoľkých rokoch pomôcť, aby sa cena potravín riadila menej výkyvmi počasia.
A do tretice ceny komodít. V správe sa poukazuje na očakávaný rast po niekoľkých po sebe idúcich rokoch poklesu. Analytici očakávajú, že cena ropy sa odrazí od dna a bude ráasť. Vyššie ceny komodít ovplyvňujú ceny najmä na trhoch, kde prevažnú časť spotrebiteľského koša tvorí základný tovar. Navyše v krajinách, ktoré sú závislé na komoditách, by vyššie ceny mohli viesť k úsporám, ekonomickej kontrole a slabej inflácii, čo by mohlo spôsobiť pokles spotrebiteľskej dôvery a rastu.
Rast globálnych neistôt a protekcionizmu
Globálne, správa konštatuje, že tento rok budeme svedkami rôznych politických a ekonomických šokov, ktoré budú mať hlbší dopad. Vo Veľkej Británii vláda nedávno určila dátum pre začatie rokovaní o Brexite s Európskou úniou. Po minuloročnom referende sa britská libra prudko prepadla a analytici očakávajú jej ďalší pokles a značnú volatilitu v priebehu rokovaní. Libra ako na húpačke bude znamenať, že sa objavia okamihy, keď jej nákup bude dobrý obchod, ale aj chvíle, kedy to bude vyzerať ako zlý obchod. Pomerne značná volatilita bude mať vplyv na náklady obchodovateľného tovaru vo Veľkej Británii. Tovar z EÚ sa stane drahším pre Britov, a bude to pravdepodobne nejaký čas trvať, kým britská vláda podpíše obchodné zmluvy pre lacnejšie dodávky odinakiaľ.
Obchod sa stane menej deflačnou silou v globálnej ekonomike v dôsledku rastúceho protekcionizmu. Otrasy na poli obchodných dohôd a medzinárodných vzťahov by mohlo tlačiť hore ceny pre dovoz a vývoz, píše sa v správ s odkazom na Trumpovu administratívu, ktorá napríklad sľubuje, väčší dôraz na existenciu "spravodlivejšej" obchodnej dohody s inými krajinami a prisľúbila, že opätovne prerokuje už existujúce obchodné dohody.
Analytici upozorňujú, že vlády budú musieť nájsť spôsob, ako presvedčiť svojich občanov, aby platili vyššie ceny za rovnaký tovar a služby v rámci novo prerokovaných obchodných dohôd. Ľudia sú totiž teraz zvyknutí na prístup k lacnému tovaru, nech už je odkiaľkoľvek. Bude pre nich ťažké pochopiť, že politici v skutočnosti obmedzili prístup k tovaru, ktorý doteraz mali, s určitými výnimkami. Tak, ako to bude napríklad po Brexite.
