Zlato na 10 000 dolároch za uncu: Žiadny sen, možno už čoskoro skutočnosť

, The Daily Reckoning Foto: thinkstock

Hovorí sa, že cena zlata sa hýbe presne opačne voči doláru. Nedávno zlato zaznamenalo rast, keďže sa FED chystá na zvýšenie sadzieb. Skutočne sa bude aj tentoraz zlato správať tak, ako sa to od neho očakáva?

Fed sa chystá dolár oslabiť, zvrátiť súčasný priebeh by tak mohol už v apríli alebo máji. Čo sa stane po tom so zlatom? Bude opäť rásť, pretože Fed bude zlacňovať americkú menu, a budeme svedkami silného býčieho trendu? Dá sa očakávať, že zlato vzlietne natoľko, že do konca roka by mohlo atakovať hranicu 1300 až 1400 dolárov za uncu?

Dlhodobá prognóza niektorých analytikov hovorí až o 10 000 dolároch. Čo stojí za takto odvážnou prognózou?

Trocha matematiky

M1 kombinovaná peňažná zásoba, teda transakčné peniaze, určené na nákup a predaj tovarov a služieb v najbližšom období, je asi 24 biliónov dolárov. Sem patria aj peniaze USA, Číny, eurozóny a Japonska. Tieto štyri subjekty vytvárajú viac ako 70 % svetového HDP.

Zlata je oficiálne vo svete asi 33 000 ton. Do toho nepočítame súkromné zlato. Takže ak by sme chceli obnoviť zlatý štandard, koľko zlata potrebujete na zálohu peňažnej zásoby? Odhadom asi okolo  40 %.

Z historického hľadiska centrálne banky takto silne nepodporujú zlaté štandardy. V 19. storočí, napríklad Bank of England, mala len asi 20 % zlatého krytia. Vo väčšine obdobia z 20. storočia, mali USA 40 % zlatého krytia. Čiže by sa dalo použiť aj vyššie číslo ako 40 %, pretože by to pomohlo obnoviť dôveru v prípade kolapsu. Ide o to, že 40 % je síce diskutabilné, ale rozumné číslo.

Mnohé názory sa prikláňajú k tomu, že jednoducho niet dostatok zlata na podporu množstva peňazí v obehu. To je jedna z námietok proti zlatému štandardu. Ale to je to nezmysel. Vždy je dosť zlata na podporu množstva peňazí v obehu. Je to len otázka ceny.

Ak sa teda budeme riadiť spomínanými 40 %, z 24 biliónov dolárov peňažnej zásoby to vychádza na cenu zlata okolo 9000 dolárov za uncu. Ale držme sa predikcie 10 000 dolárov. Ako by zlato mohlo atakovať tak vysokú hranicu? Dá sa očakávať, že centrálne banky začnú tlačiť oveľa viac peňazí v čase, keď bude táto otázka aktuálna. Následne, keď sa tlačiarenské lisy po celom svete zastavia, sa už dostaneme do rozmedzia medzi 9 a 10 tisíc dolárov za uncu.

Ide o to, že daných 10 000 dolárov, nie je číslo, čo len tak strelíte od brucha. Je to skutočná matematicky implikovaná nedeflačná cena zlata. Ak by sme opätovne vytvorili zlatý štandard za nižšiu cenu, bolo by to deflačné. Muselo by sa znížiť množstvo peňazí v obehu s cieľom vybalansovať ho v súlade s cenou zlata.

Zlato v medzinárodnom menovom systéme

Základ tejto prognózy je zakorenený v histórii a monetárnej politike. Ale toto číslo by odo dneška za rok, mohlo byť ešte vyššie, čo je dôležité, pretože zlato si udržiava popredné miesto v medzinárodnom menovom systéme, napriek tomu, čo hovoria elity. Ale ak zlato nie sú peniaze, ak zlato nie je súčasťou menového systému, ak je zlato je len komodita, s ktorou ľudia obchodujú, potom táto analýza platiť nebude. My sa prikláňame k názoru, že zlato sú peniaze, ako tomu vždy bolo. Zlato vždy bolo základom medzinárodného menového systému. Do istej miery to platí aj dnes,  či už to centrálne banky a elity uznať chcú, alebo nie.

Ak by zlato bolo skutočne irelevantné, prečo by ho USA mali 8000 ton? Prečo by MMF malo 3000 ton, rovnako ako Nemecko? Na základe čoho by Rusko strojnásobilo jeho zásoby za ostatných 10 rokov podobne ako Čína? Prečo sa všetci rozhodli hromadiť ho a nakupovať, ak nemá žiadnu úlohu v menovom systéme? Odpoveď samozrejme poznáme, hoci peňažné elity tak skoro o zlate hovoriť nebudú.

Vžite sa do pozície sily centrálnej banky. Prečo by ste mali mať záujem o to, aby zlato bolo súčasťou tejto rovnice? Stratili by ste slobodu tlačenia peňazí. Nikto sa nevzdáva moci dobrovoľne, ale mnohí nemajú na výber. Peňažný systém ukotvený na zlate by mohol obnoviť záujem o zlato v prípade finančného kolapsu.

Ďalšou otázkou je, čo by malo byť tým katalyzátorom, ktorý by mohol poslať zlato z dnešných úrovní na hranicu 10 000 dolárov za uncu? Je ich niekoľko.

Spúšťač lavíny

Použime lavínu, ako metaforu. Keď sa nazbiera dostatok snehu niekde na úbočí hory, stáva sa táto masa nestabilnou. V určitom bode stačí jediná vločka a nastane spúšť. Koho by sme z nej ale mali viniť? Konkrétnu vločku, alebo nestabilitu systému? je správne. Nie konkrétna vločka, nestabilita systému je skutočná príčina. Súčasný menový systém je nestabilný, sneh sa hromadí a ľubovoľný počet snehových vločiek môže spustiť lavínu. Nie je jednoduché dnes predpovedať, ktorá to nakoniec bude.

Mohol by to byť napríklad aj geopolitický šok.

Irán nedávno cvičil námorníctvo na všetkých dôležitých bodoch na Strednom Východe. Prezident Trump uviedol, že ak sa tieto rýchle člny dostanú príliš blízko k americkým lodiam, ich posádky skončia vo vode. Na druhý deň už americká loď prispôsobila svoj kurz po tom, čo iránske plavidlo sa k nej priblížilo na 600 yardov. Takže Američania a Iránci sú v plnej pohotovosti. Asi  ako dlho bude trvať, než sa posádka jednej z týchto lodí k niečomu odhodlá a možno tak spustí niečo oveľa väčšie? Severná Kórea uskutočnila testy štyroch balistických rakiet, ktoré dopadli do Japonského mora. Severokórejskej jadrovej zbrane už čoskoro môžu do svojho hľadáčika zamerať západné pobrežie USA. Americké ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že USA sú pripravené "použiť celý rad možností, ktoré majú k dispozícii, pre odvrátenie tejto rastúcej hrozby."  Rýchlorastúce napätia je aj v Juhočínskom mori. Čína tam prezentuje svoje svaly proti americkým spojencom a americkým záujmom. I tam to môže ľahko prerásť do konfliktu. Existuje mnoho ďalších geopolitických vzplanutí, ktoré by mohli vyvolať významnú medzinárodnú krízu.

Ďalšou spúšťacou vločkou môže byť prírodná katastrofa. Alebo politické zemetrasenie.

Vezmime si francúzske voľby, ktoré sú naplánované na dve kolá v apríli a máji. Čo ak v nich Le Penová vyhrá? Nie je to síce pravdepodobné, ale  trh väčšinou podceňuje takéto pravdepodobnosti. Podobne aj voľby v Holandsku a tie októbrové v Nemecku. Výsledky týchto volieb by mohli vyvolať vážne pochybnosti o budúcnosti Európskej únie. Pointa je v množstve potenciálnych geopolitických otrasov, ktoré by mohli ohroziť súčasný systém, okrem existujúcich obáv z kolapsu akciového trhu alebo dlhovej krízy.

A na to by sme mali byť pripravení.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy