oPeniazoch.sk, fidelity Foto: thinkstock
Ako otrasie Brexit a víťazstvo Donalda Trumpa svetovými ekonomikami? S Annou Stupnytskou, globálnou ekonómkou spoločnosti Fidelity, sme sa bavili o cyklickej stagnácii, hrozbe globálnej krízy a o vplyve politiky Donalda Trumpa na svetové trhy.
Myslíte si, že by sme sa mali obávať hlbšieho ekonomického prepadu alebo krízy v blízkej budúcnosti kvôli Brexitu a Trumpovi?
Myslím si, že Brexit pravdepodobne spôsobí pokles ekonomického rastu vo Veľkej Británii. Aj v minulosti sme boli svedkami napätia, keď inflácia stúpala z dôvodu pádu meny tak, ako sme to videli aj minulý rok. Spotrebitelia budú tiež pod tlakom. Keď sa pozrieme na rast nominálnych príjmov vo Veľkej Británii, ktorý je niekde medzi dvoma a troma percentami, inflácia pravdepodobne prekročí cieľovú hodnotu dvoch percent a vystúpi nad tri percentá v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov. To znamená, že rast reálnych príjmov bude klesať. A to prinesie tlak na spotrebu. Neočakávam, že Brexit spôsobí veľký jednorazový šok. Pôjde o veľmi pomalý a postupný pokles britskej ekonomiky. Z tohto pohľadu nepredpokladám, že Brexit sám o sebe spôsobí globálnu krízu. Je to nepravdepodobné, ale bude mať negatívne následky. Negatívne ovplyvní eurozónu prostredníctvom obchodných prepojení, keďže eurozóna intenzívne obchoduje s Veľkou Britániou.
Čo sa týka Trumpa – nemáme veľmi jasno v tom, čo bude ďalej robiť. Vieme len, ktorým oblastiam sa chce venovať. Chce pripraviť reformu dane z príjmov právnických osôb, plánuje fiškálne stimuly americkej ekonomiky a chce zaviesť určité typy protekcionistických opatrení. Detaily nepoznáme. A to, či jeho opatrenia spôsobia krízu alebo nie, záleží práve na detailoch jeho plánov. Jednou z oblastí, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť svetovú ekonomiku sú jeho protekcionistické opatrenia, ak sa rozhodne zaviesť vysoké dovozné clá na čínske výrobky, alebo na nemecké či japonské výrobky, aby vyrovnal obchodnú nerovnováhu, o ktorej toľko hovorí a ak to povedie k odplate zo strany iných krajín, ktoré tiež zavedú vysoké dovozné clá, nebude to dobré pre nikoho. Môže to viesť k celosvetovému poklesu a recesii v globálnom rozmere. Takže veľa závisí od detailov jeho politiky. V tomto momente si nemyslím, že bude veľmi agresívny a myslím si, že vplyv jeho politiky bude menej dramatický ako on sám očakáva. Z tohto pohľadu si nemyslím, že Brexit alebo Trumpova politika povedie k celosvetovej kríze, aspoň nie v roku 2017.
Mali by lídri európskych krajín ovplyvňovať svetovú ekonomiku, aby sa znovu naštartovala alebo by to mal urobiť štát? Kto by sa mal podľa Vás chopiť iniciatívy?
Myslím, že európske krajiny by sa určite mali snažiť naštartovať rast v eurozóne. Európska centrálna banka prevzala na seba túto úlohu od začiatku krízy. A bola pomerne úspešná v aplikovaní monetárnej politiky do ekonomiky a ak sa pozriete na dopyt firiem a domácností, neustále rastie. Môžeme povedať, že táto politika je kontroverzná. A bezpochyby priniesla do ekonomiky riziká a určité vykoľajenie najmä v Nemecku. Ale celkovo boli opatrenia Európskej centrálnej banky úspešné a udržali od krízy ekonomiku nad hladinou.
Ale nie je to pre ekonomiku jediné riešenie. V skutočnosti je úlohou fiškálnej a štrukturálnej politiky, aby podporila rast ekonomiky. Takže ak sa chce eurozóna vymaniť z tohto nízkeho rastu a nízkej inflácie, ktoré zavládli po kríze, vlády sa musia chopiť iniciatívy a musia reformovať. Nemusia špeciálne ovplyvňovať to, čo urobí Trump. Musia posilniť svoje vlastné ekonomiky. Ak bude eurozóna rásť rýchlejším tempom, bude odolnejšia voči externým šokom.
V ostatnom čase sa veľa hovorilo o tom, že svetová ekonomika prechádza cyklickou stagnáciou. Čo považujete za cestu, ako sa z nej dostať?
Považujem to za humorné, pretože minulý rok sa veľa hovorilo o cyklickej stagnácii. Každý z nej mal obavy, veľa ľudí sa na ňu pýtalo a mnohí boli presvedčení, že sa nachádzame v období cyklickej stagnácie. Tento rok o nej nikto nehovorí. Vyzerá to tak, že sa na ňu úplne zabudlo. Nečítala som, ani nevidela žiadnu výskumnú správu alebo novinový článok o cyklickej stagnácii. Vyzerá to tak, že správy o nej boli založené len na tom, čo sa v danom okamihu dialo na trhu. Je zrejmé, že svetová ekonomika prechádza refláciou, rast sa pomaly zvyšuje a reflácia sa zrýchľuje. Tí, ktorí sa obávali cyklickej stagnácie, sa jej zrazu už neboja. V princípe sa však toho veľa nezmenilo. Štrukturálne sa všetky krajiny svetovej ekonomiky stále nachádzajú v období nízkeho rastu, nízkej inflácie a to je sčasti spôsobené starnúcou populáciou, sčasti vysokou zadlženosťou svetových ekonomík; dokonca vyššou ako pred krízou, ak vezmeme do úvahy celkovú zadlženosť rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorá vzrástla v priebehu posledných rokov. V dôsledku týchto štrukturálnych faktorov sme celkom neunikli riziku cyklickej stagnácie.
Ja som osobne nikdy neverila tomu, že by cyklická stagnácia mohla byť dlhodobým fenoménom. Ale som presvedčená o tom, že sa nám ešte nepodarilo prekonať obdobie nízkeho rastu a nízkej inflácie. Inflácia stúpa a rast sa pomaly zvyšuje, ale je to spôsobené čínskymi stimulmi a uvoľnenejšou monetárnou politikou. Takže ako sa bude spomaľovať tempo čínskej ekonomiky v roku 2017 a opatrenia monetárnej politiky budú obmedzované, úrokové sadzby porastú, čo bude mať za následok nižší dopyt po aktívach a myslím si, že obavy z cyklickej stagnácie sa znovu objavia. V súčasnosti sa podarilo upokojiť niektoré obavy, ale v princípe sa veľa nezmenilo. Napriek tomu, že neverím, že cyklická stagnácia predstavuje dlhodobý fenomén, som presvedčená o tom, že vlády musia urobiť vela najmä v oblasti štrukturálnych reforiem, aby unikli problémom súčasnosti.
