oPeniazoch.sk, Financial Times Foto: thinkstock
Maliny sú maloburžoázna plodina, zatiaľ čo pšenica je proletárska. Tak nejako to popisuje politológ James C. Scott vo svojej pozoruhodnej knihe z roku 1998 Vidieť očami štátu. V knihe zdôrazňuje spojenie medzi výrobou a politickými či ekonomickými štruktúrami.
Pšenica je proletárska plodina, myslí si Scott, pretože sa osvedčila na priemyselných družstvách. Žatva môže byť mechanizovaná, čo nie je tak jednoduché v prípade malín, o ktoré je najlepšie postarané na malej farme. Ich rast a zber je v priemyselnom meradle veľmi náročný.
Na takýchto rozdieloch kedysi veľmi záležalo. Pri rozvoji poľnohospodárstva, ako Scott poukazuje, veľa záleží od plodiny. Pšenica je vhodná na podporu štátnej armády a daňových inšpektorov: zber nastáva v predvídateľnom čase a plodina môže byť skladovaná. Alebo aj skonfiškovaná. Maliny fungujú inak. Rastlina môže zostať v pôde, alebo v prípade potreby vykopaná. Ak by sa niektorý panovník rozhodol zdaniť úrodu malín, jeho armády by tieto kríky museli najskôr nájsť a potom jeden po druhom vykopať. Poľnohospodárstvo dokáže vytvárať silné štáty, ale vždy je to poľnohospodárstvo založené na obilí. "V histórii nenájdeme štát postavený na manioku," píše.
Technológie, ktoré používame, vždy ovplyvňujú, čo kto dostane. Od vynálezu pluhu k vytvoreniu YouTube-u. Ekonómovia to vedia, ale naše analytické nástroje nie sú dostatočné na to, aby sme vedeli rozoznať zrno od malín alebo manioku. Lesk hrubého domáceho produktu je spôsob, akým dokážeme merať všetku ekonomickú činnosť rovnakou metrikou. Ale zároveň je to aj nedostatok takejto metriky. Mnohí vedci skúmali, či krajina s bohatými dotáciami v podobe nerastných surovín – ropy, medi, diamantov – to dokáže pretaviť do lepších alebo horších výsledkov. Názory sa prikláňajú k tomu, že ide o "kliatbu prírodných zdrojov".
Niekedy je problém dostatočne zrejmý, napríklad prírodné zdroje stáli za štvrťstoročím občianskej vojny v Angole, kde sa vláda dokázala financovať vďaka rope a povstalci ťažili a predávali diamanty. V inom prípade problém natoľko vypuklý nie je. Napríklad, ak krajina, ktorá vyváža cennú komoditu bude posilňovať svoj výmenný kurz, čo sťažuje udržateľnosť takého druhu priemyslu, ktorý nie je prepojený so samotnou komoditou. Napriek tomu nám chýbajú štatistické nástroje, aby sme dokázali vykresliť presvedčivý obraz o týchto otázkach, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdajú byť.
Nový výskum z Massachusetts Institute of Technology sa snaží odhaliť, ako môže to, čo krajina vyprodukuje, ovplyvniť dôležité ekonomické výsledky, konkrétnejšie príjmovú nerovnosť. Členom výskumného tímu je aj César Hidalgo, ktorý sa v ostatných rokoch snaží zmapovať "ekonomickú zložitosť", s využitím štatistických techník z fyziky, a nie tradične z ekonómie.
Komplexnosť nie je jednoduché zmerať. Je milión dolárov sociálneho zabezpečenia viac či menej komplexných, ako milión dolárov skvapalneného zemného plynu alebo milión dolárov počítačových hier? Hidalgova metóda sa pozerá na tovar cez export danej krajiny. Sofistikované ekonomiky majú tendenciu vyvážať mnoho rôznych výrobkov, ale komplexné produkty dokáže vyvážať iba niekoľko ekonomík.
Vo svojej ostatnej práci sa Hidalgo a jeho kolegovia pokúsili vysvetliť, ako ekonomická komplexnosť súvisí s bohatstvom. Upozornili na niektoré ekonomiky, ktoré sú pôsobivo prepracované, ale nie sú až tak bohaté (napríklad Južná Kórea), zatiaľ čo ostatné ekonomiky sú veľmi bohaté, ale nijako zvlášť sofistikované (ako je Katar). Táto nová analýza sa snaží odhaliť vzťah medzi nerovnosťou a nedostatočnou ekonomickou zložitosťou.
Ak vezmeme ostatné faktory za konštantné, najjednoduchšie ekonomiky zápasia najčastejšie s nerovnosťou. Tie sofistikovanejšie majú tendenciu zachovávať rovnostárstvo. Je to opäť o malinách a pšenici. Alebo inak. Je rozdiel medzi podnikaním v oblasti ropy, kde má niekoľko ľudí vysoké mzdy a textilným priemyslom, ktorý generuje veľké množstvo pracovných miest, ale pri zachovaní nízkych miezd ) alebo výrobou precíznych súčiastok (kde sa vyžaduje veľa kvalifikovaných a dobre platených pracovníkov). Ekonomika na báze ropy bude mať tendenciu vytvárať najväčšiu nerovnosť. Zatiaľ čo ekonomika precízneho strojárstva bude mať tendenciu vytvárať najväčšiu rovnosť.
Existujú však aj výnimky. Austrálska ekonomika je prekvapivo jednoduchá vďaka závislosti na prírodných zdrojoch, ale nijako zvlášť sa neprejavuje nerovnosť. Mexiko je na tom naopak, má sofistikované, ale nerovné hospodárstvo.
Tento výskum našiel odpovede na niektoré otázky, ale vyvoláva ďalšie. Hoci je k dispozícii množstvo literatúry o vzťahu medzi nerovnosťou a rastom, štúdia MIT naznačuje, že nám chýba meradlo ekonomickej zložitosti. A čo toľko kritizovaná prebujnenosť finančného sektora? Hidalgo nemá údaje pre túto oblasť. Sám tvrdí, že nie je presvedčený, že by bankovníctvo bolo mimoriadne komplexné. "Väčšina krajín má finančné služby, ale len málo krajín vie, ako navrhovať nové mikroprocesory alebo nové lieky." Meraním by sa ale dalo zistiť, že finančné služby sú v skutočnosti komplexnejšie, než máme tendenciu si domýšľať. Možno. Ak by to tak bolo, City of London má viac spoločného s ropnými poľami v Severnom mori, než by sme boli ochotní pripustiť.
