oPeniazoch.sk, wolfstreet Foto SITA/AP;TASR/AP
Španielsky bankový sektor má byť zasiahnutý novou vlnou fúzií a akvizícií. Podľa americkej ratingovej agentúry Standard & Poor’s odštartuje nová fáza konsolidácie odvetvia zlúčením štátnej Bankia so štátnou Banco Mare Nostrum (BMN).
Obe banky budú zlúčené do jedného subjektu, vznikne tým štvrtá najväčšia banka v Španielsku podľa aktív. Fúzia je už viac-menej hotová vec, z jedného prostého dôvodu. Okrem Bankie nedal ponuku Banco Mare Nostrum nikto. Navyše vlaňajšie IPO BMN predstavovalo hotovú katastrofu. Žiadny hráč zo súkromného sektora neprejavil záujem o kúpu a to ani v prípade, že sa akcie ponúkali so zľavou.
Dvaja renomovaní španielski ekonómovia, Daniel Lacalle a Javier Santacruz Cano, už vyjadril vážne výhrady k navrhovanej transakcii. Čo je najdôležitejšie, v spojení niet žiadnej synergie, pretože ako ekonómovia argumentujú, Bankia už má silné zastúpenie prakticky vo všetkých oblastiach, kde je prítomná aj BMN. "Tento typ operácie medzi bankami za normálnych okolností nevytvára žiadnu hodnotu," vysvetľuje Lacalle. Santacruz nie je o nič menej dôrazný, varuje, že sa pravdepodobne zopakuje fúzia z roku 1999 medzi Banco Bilbao Vizcaya a Argentaria, čím vznikla v Španielsku najväčšia banka, BBVA. Zároveň hrozí "veľmi veľké riziko zničenia hodnoty pre akcionárov." V prípade Bankie a BMN je majoritným vlastníkom španielsky daňovník, ktorý je už zvyknutý na prepad hodnoty svojich podielov pri zachraňovaní postihnutých súvah skrachovaných bánk.
Napriek tomu, že zlúčenie je zatiaľ vo "fáze štúdie," už dostalo požehnanie od španielskej úradníckej vlády, odklepla ho aj Španielska centrálna banka. V Standard & Poor’s sa vyjadrili, že znížia Bankii úverový rating potom, čo preberie aktíva a pasíva BNM. "Existuje celý rad subjektov strednej veľkosti, ktorý sa bude usilovať o dosiahnutie udržateľnej úrovne kapitálových výnosov, ktoré bude v súlade s očakávaniami akcionárov," uviedla riaditeľka S&P pre finančné inštitúcie, Elena Iparraguirreová. "Tieto subjekty budú musieť nájsť riešenie tohto problému." Toto riešenie, dalo by sa predpokladať, bude zahŕňať vybratie väčších bánk, ktoré by sa dali do týchto krokov zahrnúť.
Firma sprostredkujúca finančné poradenstvo, Baker & Mackenzie, vo svojej prognóze odhadla rast v oblasti fúzií a akvizícií v Španielsku pre rok 2017 na 54 %, z čoho väčšina bude sústredená v bankovom sektore. Okrem Bankie-BMN sú tu vyhliadky aj na fúziu jednej zo štyroch najväčších španielskych bánk, Santander, BBVA alebo CaixaBank, ale aj šiestej najväčšej a "najviac talianskej" Banco Popular.
Nový prezident Banco Popular, Emilio Saracho, ktorý prišiel z JP Morgan, oznámil, že sa banka pripravuje na fúziu s najväčšou pravdepodobnosťou s jednou zo štyroch najväčších španielskych bánk, Santander, BBVA, CaixaBank alebo Banc de Sabadell.
Nevyhnutným dôsledkom tohto kroku bude oveľa väčšia koncentrácia a oveľa menšia konkurencia.
Koncentrácia bola vždy jedným z vrcholných cieľov európskej bankovej únie. Legislatíva bankovej únie, z novembra 2014, obsahovala pomerne neškodne znejúci návrh, aby veľké banky dokázali rásť omnoho jednoduchšie tým, že budú pohlcovať tie menšie a slabšie.
Vo svojom prejave v júli minulého roka, prezident ECB Mario Draghi obviňoval z bankovej krízy v Európe konkurenciu tisícky menších bánk, ktorým berú profit veľké banky. "Nadmerná kapacita niektorých národných bankových sektorov a následné intenzita konkurencie, zhoršuje výhľad na marže," povedal. Pritom ale úplne zabudol na faktory, ako je neúmerná zložitosť a previazanosť bankového systému, zlyhanie univerzálneho bankovníctva vzoru, či politika ECB záporných úrokových sadzieb. Určite to nie je len vina malých bánk. Od vtedy uplynul nejaký čas a aktivita v európskom bankovom sektore aj naďalej stagnuje.
Zjednodušene povedané, niekoľko bánk chce kúpiť alebo zlúčiť sa s inými bankami, z dvoch pochopiteľných dôvodov.
Po prvé, nemajú dostatok disponibilného kapitálu pre svoje operácie. Naopak najväčšie banky v Španielsku, Nemecku a Taliansku (Santander, Deutsche a UniCredit) majú predpoklad, že dokážu rozšíriť svoju kapitálovú základňu v tomto roku tak, aby vyplnili diery vo svojich súvahách.
Za druhé, asi aj banky už tušia, nakoľko vážne problémy sú v ich konkurenčných inštitúciách. Na príklade Bankie vidíme, že zlučovanie jednej insolventnej inštitúcie s druhou, často spôsobí, že sa aj problémy zlúčia. Bankia vznikla v roku 2011, zlúčením siedmich insolventných inštitúcií, vydržala len do roku 2012. Nie je to ani zďaleka jediná veľká banka, ktorá padla po veľkej fúzii či akvizícii. Podobný osud stihol aj Royal Bank of Scotland po jej samovražednej kúpe ABN Amro, v roku 2007. Alebo Monte dei Paschi, ktorá potrebovala niekoľko pomocí a zásahov po zakúpení Antonvenety od Santander za premrštených 9 miliárd eur.
Dnes opäť chcú finančné úrady v Európe niečo podobné, zatiaľ čo ignorujú dopady, keď sa sústreďuje riziko, sila a podiel na trhu medzi už tých zopár inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na to, aby mohli padnúť.
