Krajina, v ktorej by mal mať každý 100 gramov zlata

, bloomberg Foto: YT/ ТРК НТС;Pocci SITA/AP

Guvernér Kirgizskej národnej banky presadzuje netradičnú myšlienku. Snaží sa, aby obyvatelia presunuli svoje úspory z hovädzieho dobytka k zlatu.

Vnútrozemská krajina medzi Čínou a Kazachstanom bola jednou z prvých postsovietskych republík, ktoré prijali novú menu a priklonili sa k voľnému obchodu. Kirgizská centrálna banka teraz chce, aby každý občan diverzifikoval svoje úspory a vlastnil aj nejaké to zlato. Guvernér Tolkunbek Abdygulov hovorí, že jeho snom je, že raz bude každý zo 6 miliónov občanov vlastniť aspoň 100 gramov (3,5 unce) drahého kovu, export ktorého znamená pre túto stredoázijskú krajinu najväčšiu položku.

"Zlato môže slúžiť ako uchovávateľ hodnoty, aj po dlhší čas, a napriek výkyvom cien na medzinárodných trhoch, nestráca svoju hodnotu pre obyvateľstvo ako prostriedok úspor," povedal v rozhovore pre agentúru Bloomberg. "Pokúsim sa tento sen obrátiť v realitu čo najrýchlejšie."

Za dva roky, čo tamojšia centrálna banka ponúka zlato priamo obyvateľom, sa predalo asi 140 kg drahého kovu. "Dúfame, že populácia našej krajiny sa naučí diverzifikovať svoje úspory do aktív, ktoré sú viac likvidné a – čo je dôležitejšie – schopné uchovať svoju hodnotu," povedal. Vo vidieckych oblastiach je dobytok stále obľúbeným aktívom, volia si ho nielen sporitelia, ale aj investori.

Kirgizsko ide opačným smerom v trende rozšírenom medzi centrálnymi bankami, čo sú najväčší majitelia drahých kovov, zintenzívnením nákupu. Aj keď jej náprotivky znížili nákupy v roku 2016 na šesťročné minimum, Kirgizsko nakupuje i v čase, keď podľa World Gold Council dopyt po minciach a fyzickom zlate klesá.

V rozvíjajúcom sa svete je zlato často považované za bezpečné útočisko v časoch možných otrasov. India, ako najväčší svetový spotrebiteľ po Číne, prijala kroky na obmedzenie dovozu drahých kovov tým, že podporuje svojich občanov, aby si ukladali súkromné zlato v tamojších bankách. V Turecku, kde banky môžu používať prúty ako súčasť svojich rezervných aktív, prezident Erdogan vlani vyzval ľudí, aby previedli svoje zahraničné úspory do domácej meny a zlata. I v tejto krajine zlato zohráva dôležitú úlohu, za ostatných desať rokov navyšovali zásoby v priemere o 181 ton ročne. Turecko je štvrtým najväčším svetovým konzumentom zlata, čo predstavuje zhruba 6 % celosvetového dopytu spotrebiteľov. Odhaduje sa, že turecké domácnosti nahromadili najmenej 3500 ton zlata doma pod vankúšom.

To, v čom je Kirgizsko unikátne, je snaha centrálnej banky poskytnúť infraštruktúru pre úschovu a investície. Centrálna banka vytvára tehličky rôznych veľkostí, ktoré sa líšia hmotnosťou, od 1 do 100 gramov. Pre uloženie sú k dispozícii bezpečnostné schránky ako u komerčných veriteľov, tak aj priamo v centrálnej banke. Niektorí ľudia napriek tomu volia inú možnosť, ukryjú si zlato doma, alebo ho dokonca zakopú do zeme, tvrdí Abdygulov.

Guvernér centrálnej banky verí, že jeho plán je realistický, aj keď to znamená, že obyvateľstvo by vlastnilo asi 600 ton zlata, čo zodpovedá 30 násobku bežnej ročnej produkcie zlata tejto krajiny. Abdygulov odmietol špecifikovať časový rámec, kedy by malo byť reálne naplnenie jeho sna. Centrálna banka používa národnú menu, som, na nákup zlata, ktoré sa vyťaží lokálne, ktoré potom môže v prípade potreby predať do zahraničia, vysvetľuje Abdygulov. Kirgizsko dokáže vyťažiť asi 20 ton zlata ročne, guvernér priznal, že do budúcnosti počíta s navýšením ťažby.

Kirgizsko má skúsenosť s otrasmi pôsobenými ekonomickou krízy na začiatku 90-tych rokov minulého storočia. Rovnako v ostatnom desaťročí pocítili aj to, čo znamená keď zlyhá banka. Zlato je považované za oveľa bezpečnejšiu stávku ako cenné papiere. "Pre Kirgizsko je zlato je alternatívny nástroj investícií," povedal Abdygulov. "Národná banka zabezpečila likviditu pre zlato – nielen že kov predávame, ale zabezpečíme aj odkúpenie zlatých tehličiek, ktoré sme vyrobili a predali."

Hneď ako sa Abdygulov dostal do čela centrálnej banky v roku 2014, kirgizskí politici prijali rozhodnutie zvýšiť podiel zlata vo svojich vlastných rezervách. Aktuálne v kove držia asi 10 percent z 2 miliárd dolárovej rezervy. Po rokoch škrtenia množstva na 2,6 tony, zásoby od roku 2012 vzrástli o viac ako 70 percent až na 4,5 tony na konci tretieho štvrťroka 2016. Vyplýva to z najnovších údajov zozbieraných londýnskou World Gold Council.

Abdygulov, ktorý má tituly z Nagoya University v Japonsku a na University of North Texas, je pravdepodobne nadšenec zlata, ale nesnaží sa o úplné zatracovanie dolára. Jeho prístup je založený na "pravidle troch" – rozdelenie úspor medzi domácu menu, cudziu menu a zlato.

Pokiaľ ide o vyhliadky kovu do budúcnosti, zostáva Abdygulov pozitívne naladený aj potom, čo cena zlata vlani vzrástla najviac za posledných päť rokov. A v tomto trende by malo pokračovať aj v roku 2017.

Tento rok si pripísalo viac ako 7 percent vďaka obavám z politiky Donalda Trumpa týkajúcej sa obchodu a imigrácie. Rast podporili aj špekulácie, že Federálny rezervný systém sa pomaly chystá na zvýšovanie úrokových sadzieb. "Cena zlata v strednodobom horizonte zostane v súčasnom rozsahu," povedal Abdygulov. "Budú tu nejaké bezvýznamné odchýlky, ale nebude to nič zásadné."

Súvisiace články

Aktuálne správy