oPeniazoch.sk, investujeme.cz Foto: thinkstock
Deflácia má škodlivý vplyv na ekonomiku. Z toho potom logicky, ale trochu paradoxne vyplýva, že nie je nič užitočnejšie ako inflácia a nepriateľom číslo jeden je deflácia. Ale v čom je jej hrozba pre reálnu ekonomiku a ako sa to prejavuje? Nie je to len zažitý ekonomický stereotyp, ktorým sa odôvodňuje boj proti deflácii?
Najskôr vysvetlime čo to vlastne deflácia je. Ide o medziročný pokles cenovej hladiny v ekonomike, ktorý sa zvyčajne meria indexom spotrebiteľských cien. Je to teda opak inflácie, kedy dochádza k nárastu cenovej hladiny. Keď to zjednodušíme a preložíme do slovenčiny, inflácia je znehodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré pomáha dlžníkom, logicky na úkor veriteľov. Infláciu by sme tiež mohli opísať ako ďalšie, dodatočné a nenápadné zdanenie. Naopak deflácia zase pomáha veriteľom v neprospech dlžníkov.
Povedzme, že medziročná inflácia dosiahla 5 %. Za rovnakých 100 eur si toho kúpime o 5 % menej ako vlani. Samo o sebe to ešte ako informácia o potenciálnom poklese životnej úrovne nestačí. Ak totiž zároveň medziročne porastú príjmy tiež o 5 %, reálne sme na tom rovnako ako vlani. Cena tovaru aj príjmy sa zvýšili o 5 %.
Problém nastáva v momente, keď sa vďaka neustále sa zvyšujúcemu príjmu, ktorý však iba kopíruje neustále sa zvyšujúce ceny tovarov a služieb, dostávame do vyššej príjmovej kategórie, z čoho potom plynú aj vyššie daňové povinnosti do sociálnej a zdravotné poisťovne. Inflácia tak úplne nenápadne zvyšuje povinné odvody štátu.
Za jednu z hrozieb trhovej deflácie sa považuje otáľanie spotrebiteľa. Údajne odkladajú nákupy na neskôr, lebo špekulujú, že príde ďalší pokles cien. Kvôli odsúvaniu spotreby firmy menej predajú, začnú šetriť, prepúšťať a ekonomika sa zastavuje. Nie je ale takýto myšlienkový pochod v súčasnom konkurenčnom prostredí a v dnešnom globalizovanom svete, trochu teoretický a utopický? Niektoré poklesy sú navyše z dlhodobého hľadiska technológie výroby i očakávané. Typickým príkladom je elektronika a moderné komunikačné technológie. To ale naopak obchodu pomáha.
Iné cenové poklesy sú ovplyvnené svetovými trhmi, jednotlivé krajiny na ne nemajú až taký dosah, napríklad cena benzínu vychádza z ceny ropy. A aj tu platí, že čím nižšia cena, tým viac benzínu sa prekvapivo predá. Keď klesá cena benzínu, zvyšuje sa počet vodičov, ktorí si natankujú, ale ak cena naopak stúpa, viac vodičov ponechá svoje vozidlo radšej v garáži.
V tejto súvislosti by sme si mali položiť otázku: nakupujú ľudia skôr zdražujúci tovar, alebo viac tovar v rámci zliav a akcií? Kto si dovolí špekulovať, že nejaký tovar bude zajtra ešte lacnejší?
Naopak pri každej zľave sa väčšina tovaru veľmi skoro predá. Už sa tiež zabudlo, že práve zlacňovanie výrobkov urobilo z niekdajších luxusných a nedostatkových položiek veci, ktoré si dnes môže dovoliť takmer každý. Rozsah predaja je neporovnateľný. Príkladom je dlhodobý pokles cien elektroniky, alebo mobilných telefónov. Odkladali snáď ľudia v čase poklesu cien mobilných telefónov ich nákup kvôli tomu, že raz to bude ešte lacnejšie? Alebo si ľudia v čase poklesu cien kupujú menej potravín a držia diétu? Tu sa celkom jasne míňa realita s teóriou.
Medziročne sa ceny môžu znížiť napríklad zmenou daňovej sadzby. Ale ani to nie je prípad, kedy by sa kvôli tomu mala zastaviť ekonomika.
Navyše je potrebné vziať do úvahy, že merateľná nulová inflácia, ktorej sa tak niektorí bankári a ekonómovia boja, sa týka len skutočnej cenovej hladiny. Netýka sa niečoho, čo sa ani nedá v podstate zmerať. Za skrytú infláciu sa dá považovať to, ak sa cena nemení, ale nenápadne sa zmenší veľkosť, zníži gramáž a predovšetkým kvalita toho istého produktu.
Dnes už majú spotrebitelia široké možnosti kde, ako a či vôbec nakupovať. Na pohyby cien dokážu pružne reagovať, lebo sú senzitívni na pohyby cien, najmä smerom hore. Preto bojovať v tomto kontexte s potenciálne hroziacou defláciou opatrením, ktorého úlohou je naopak naštartovanie cenového rastu, nedáva veľký zmysel.
Autorom je Patrik Nacher, prevádzkovateľ serveru bankovnípoplatky.com
