oPeniazoch.sk, evonomics Foto: thinkstock
Prečo by sme sa mali zaoberať ekonomickou nerovnosťou? Koniec koncov, nie je to prirodzené? Určitá miera nerovnosti určite áno, ale extrémna nerovnosť porušuje dva základné princípy systému: obeh a rovnováhu.
Podľa nedávnej štúdie spoločnosti Oxfam International, v roku 2010 malo 388 najbohatších ľudí toľko majetku, ako polovica najchudobnejšej svetovej populácie, neuveriteľných 3,6 miliardy ľudí. Do roku 2014 sa tento počet znížil na 85 ľudí. Oxfam tvrdí, že ak bude tento trend pokračovať, do konca roka 2016 bude horné percento vlastniť viac bohatstva ako všetci ostatní na svete dohromady. Oxfam zároveň upozorňuje, že extrémne bohatí sa veľmi účinne dokážu vyhýbať plateniu daní. V zámorských daňových rajoch si odhadom ukrývajú 7,6 bilióna dolárov.
Cirkulácia predstavuje podstatu všetkých obehových systémov, či už sú to ekonomiky, ekosystémy, alebo živé organizmy. V živých organizmoch dokáže slabý krvný obeh zabíjať. V biosfére, zlá cirkulácia uhlíka, kyslíka, dusíka, a pod. likviduje život. Rovnako tak zlý obeh peňazí, tovaru, zdrojov a služieb vedie k ekonomickej nekróze, k vymieraniu veľkých segmentov ekonomického tkaniva, ktoré v konečnom dôsledku ohrozuje zdravie ekonomiky ako celku.
V obehových systémoch je dôležitá rovnováha. Ide o známe vetvenie, v podobe štruktúry našich pľúc, riečnych delt a bankových systémov. Spája sa v ňom v konštantnom pomere niekoľko veľkých, niekoľko ďalších stredne veľkých a veľmi veľa malých subjektov. Toto usporiadanie, ktoré matematici nazývajú fraktál, je veľmi časté, pretože ich čiastkové vyváženie napomáha optimalizovať obeh naprieč rôznymi úrovňami celku. Rovnako ako príliš veľa veľkých zvierat a príliš málo tých malých vytvára nestabilný ekosystém, finančný systém s príliš veľkým zastúpením veľkých bánk a príliš malým zastúpením drobných subjektov smeruje k zlým obehom, zlému zdravotnému stavu a vysokej nestabilite.
Robustný obeh peňazí slúži systémovému zdraviu. V cnostných cykloch, každý krok pohybu peňazí robí veci lepšími. Napríklad, keď mzdy stúpajú, pracovníci majú viac peňazí na nákup vecí, ktoré by mohli zvýšiť dopyt, naštartovať ekonomiku, zvyšovať daňové príjmy. Teoreticky bude vláda potom utrácať viac peňazí za vzdelanie, ktoré zvýši pracovné zručnosti, produktivitu a snáď aj mzdy. To stimuluje ešte viac obeh, čo opätovne spustí účinný cyklus. Obehom sa vyvíja ľudský a sieťový kapitál a zvyšuje sa blahobyt pre všetkých.
Samozrejme, že sa ekonomiky tiež niekedy vystavujú bludným kruhom, v ktorých slabší obeh pustí všetko z kopca. Vtedy mydz klesajú, rovnako ako spotreba, dopyt, zamestnanosť, príjmy z daní, vládne výdavky, atď. Ide o deštruktívne toky, erodujúce celý systém.
Oba cykly sa objavujú v rôznych ekonomikách a v rôznych časoch za rôznych ekonomických teórií a politických tlakov. Ale za posledných 30 rokov je globálna ekonomika svedkom podivnej kombinácie, v ktorej rastie prosperita generálnych riaditeľov a špekulantov z Wall Street, zatiaľ čo zvyšok ekonomiky – najmä pracovníci, stredná trieda a malé či stredné podniky – sa dostali do obzvlášť bludného kruhu. Produktivita rastie, ale mzdy stagnujú. Spotreba zostala pomerne vysoká, pretože v snahe udržať svoju životnú úroveň, pracujúci ľudia si zostávajú v práci dlhšie, alebo si vezmú aj druhé zamestnanie, pričom rastie zadlženosť domácností. Nerovnosť vyletela, pretože efektívne daňové sadzby poklesli.
Mali by sme sa začať vážnejšie zaoberať týmto druhom nerovnosti, pretože história ukazuje, že príliš veľa koncentrácie bohatstva v rukách najbohatších a príliš veľa stagnácie všade inde, naznačujú blížiaci sa kolaps ekonomiky. V oboch kolapsoch z roku 1928 a 2007 vlastnilo vrchné percento najbohatších 25 % celkového bohatstva krajiny. Čo je príčinou tejto podivnej kombinácie?
Vysvetlenie pre dnešnú situáciu zahŕňa vzostup technológií, ktoré likvidujú niektoré yastarané pracovné miesta. Potom je to globalizácia, ktorá vytvára neuveriteľné tlaky na firmy na znižovanie miezd a outsourcing pracovných síl, aby dokázali súťažiť s nízkymi mzdami zamestnancov po celom svete.
Avšak, zatiaľ čo technológie a globalizácia celkom prehľadne vytvárajú transformačné tlaky, ani jeden z týchto faktorov úplne nevysvetľuje našu súčasnú situáciu. Áno, technológie môžu za zrušenie niektorých pracovných miest, ale tiež vytvárajú mnoho nových. Nemecká, juhokórejská a nórska vláda investuje do vzdelávania svojich pracovníkov, aby sa dokázali vyrovnať s modernizáciou, americká vláda už celé desaťročia do vzdelávania investovať odmieta. Podobná myšlienka platí aj pre globalizáciu. Áno, vysoký objem industrializmu, a boj o cenu sériovo vyrábaného jednotného tovaru vedie k likvidácii konkurencie. Spoločnosti, ktoré dokážu prosperovať z globalizácie a technológií sú tie, ktoré majú vysokú hodnotu kapitalizmu. Ponúkajú tovar a služby, ktoré nemôžu byť jednoducho duplikované a masovo vyrábané za lacných podmienok inde vo svete.
Vplyv globalizácie a technológií sú značné, ale skutočné vysvetlenie nerovnosti spočíva predovšetkým s hospodárskym presvedčením o koncentrácii bohatstva, či už úmyselného alebo nie. Tento systém je nazývaný rôzne: neoliberalizmus, reaganomika, chicagská škola. Je ľahko rozpoznateľná vďaka deregulácii, privatizácii, znižovaniu daní bohatým, eliminácii odborov, zavádzaním úsporných opatrení. Hlavnou myšlienkou bolo, že oslobodzujúce trhové sily spôsobia príliv, ktorý zdvihne všetky lode, ale nakoniec to bola len jediná loď, a to loď percenta najbohatších. A nestabilta rastie.
Aby sme boli spravodliví, tento proces nie je len o chamtivosti. Väčšina ľudí, ktorí sa podieľajú na tomto ekonomickom debakli si neuvedomujú nebezpečenstvo, pretože veria v to, čo hlásajú niektorí ekonómovia. Takže, čo vlastne spôsobuje druh nerovnosti, ktorý poháňa ekonomiku smerom k pádu? Základná odpoveď je hospodárska nekróza. Dostávame sa k tomu, čo ekonómovia nazývajú slučka kladnej spätnej väzby. Čím viac neičoho máte, tým viac sa toho k vám dostáva. Táto slučka vytvára silný ťah, saje prostriedky na vrchol a zvyšku systému spôsobuje nekrózu. Napríklad chemické znečistenie Mexického zálivu urýchľuje rast rias. Čím viac rias, tým menej kyslíka v blízkom okolí. Všetok ostatný morský život na to dopláca, hynú ryby, krevety, atď., pričom sa vytvárajú "mŕtve zóny".
Neoliberálna ekonomika vytvorila paralelnú situáciu tým, že umožňuje bohatým, aby používali peniaze získavali čoraz viac peňazí z celkovej ekonomiky. Superboháči bohatnú najmä vďaka:
– Veľkej firemnej výpomoci a dotáciám cez lobovania atď.
– Nedostatočnej regulácii nebezpečného správania sa, nedostatočnému stíhaniu páchateľov finančných podvodov atď.
– Zvýšeniu monopolného postavenia, slabým antitrustovým predpisom, obmedzenej schopnosti občanov žalovať veľké korporácie, obmedzujúci schopnosť rezortu zdravotníctva vyjednať nižšie sadzby, atď.
– Zvyšovaniu príjmu generálnych riaditeľov, či hazardných hráčov na Wall Street, externalizácii nákladov, zníženiu pracovných miezd a znížením ich daní.
Všetky tieto spôsoby pomáhajú bohatým koncentrovať ešte väčšie bohatstvo. Ak si to premietneme do obehovej sústavy, za priveľkú nerovnosť sa označuje systém, ktorý má:
1) príliš silnú koncentráciu a príliš slabý obeh
2) nerovnováhu bohatstva a moci, môže vytvárať čoraz väčšiu extrakciu, koncentráciu nezodpovednosti a zneužívania. Tento proces zrýchľuje, až kým prebiehajúca nekróza dosiahne bod kolapsu.
Je zrejmé, že musíme zlepšiť hľadanie riešenia vo sférach obchodu a financií politiky a médií. Od sociálne zodpovedného podnikania a alternatívnych foriem vlastníctva, po demokratické reformz, alternatívne médiá a nové ekonomické hnutie. Dnešným reformám chýba energia, prebiehajú len čiastkovo, a majú veľmi malý jednotný dopad. Musíme nájsť účinnejší spôsob, ako premýšľať o procesoch, s ktorými sa každodenne stretávame. Dynamika, gravitačný zákon, fyzika. Ich použitie pri dnešných ekonomických diskusiách môže byť veľmi užitočné, pretože by sa upustilo od ideologických debát a ekonómia by získala vedecké základy.
Regeneračná ekonómia by mala poskytnúť jednotiaci rámec schopný zlúčiť široký rad reformných skupín na objasnenie obrazu zdravej spoločnosti. Ale takýto rámec bude fungovať iba vtedy, ak bude podporený presnými teóriami a účinnými opatreniami a postupmi. Analytici Capital Institute využívajú súčasný vedecký pokrok, konkrétne fyziku prúdenia, pre vytvorenie logického a merateľného vysvetlenia toho, ako fungujú vyššie uvedené princípy.
