oPeniazoch.sk, reuters Foto: STITA/AP;thinkstock
Nemecká centrálna banka stiahne svoje zlaté rezervy uložené v mestách, ako sú New Yorku a Paríž, rýchlejšie než bolo plánované. V čase vrcholiacej studenej vojny umiestnili do bezpečných útočísk a mimo dosah Moskvy 3378 ton v hodnote 120 miliárd eur, zásoby drahého kovu sa stali symbolom hospodárskeho vzostupu Nemecka a strážcom jeho stability.
Jedna kríza za druhou ale vyvoláva u nemeckej verejnosti znepokojenie, obavy o zlato umiestnené v zahraničí. Niektorí dokonca tvrdia, že druhá najväčšia svetová rezerva v drahých kovov môže byť použitá na podporu novej marky, ak by sa eurozóna rozpadla. Informuje agentúra Reuters.
Okrem 583 ton zlata z New Yorku a Paríža plánuje Bundesbank presunúť polovicu svojej zásoby do Frankfurtu do konca roka 2017. Pôvodný plán bol do roku 2020. Zostatok sa rozdelí medzi Federálnu rezervnú banku v New Yorku a Bank of England v Británii. "Rozprúdili sa mnohé diskusie o americkom prezidentovi, pokiaľ ide o dôsledky jeho politiky pre menovú politiku, makroekonómiu atď. Ale centrálnej banke USA dôverujeme," povedal člen správnej rady Bundesbank, Carl-Ludwig Thiele na tlačovej konferencii. "Trump nevyvolal diskusie o možnostiach skladovania v New Yorku," povedal.
Kroky Bundesbank sa dávajú do súvislosti napríklad s francúzskou prezidentskou kandidátkou Marie Le Penovou, ktorá spolu s Hnutím piatich hviezd otvorene spustila kampaň na opustenie eura, čo sa odrazilo v slabnúcej dôvere v spoločnú menu. Odporcovia eura tvrdia, že nepružnosť menovej únie núti prijímať jedno úsporné opatrenie po druhom, udržiava vysokú nezamestnanosť, mzdy sú nízke a konkurencieschopnosť slabne, hospodárske ťažkosti pretrvávajú. V skutočnosti spoločná mena krajiny od seba oddeľuje, nie stmeľuje, čo je jeden z kľúčových cieľov eura. Po čase vrcholiacej krízy majú Nemci pocit, že sú nútení financovať slabšie európske ekonomiky.
Za oficiálny dôvod banak uviedla zlepšenie správy svojich rezerv a auditu. Ale faktom je, že sa pre tento krok rozhodla po kampani v bulvárnych denníkoch, ktoré počas dlhovej krízy v eurozóne strašili verejnosť, že kríza eura ohrozuje zlaté rezervy Nemecka v zahraničí. Tento rok by Bundesbank chcela dokončiť presun posledných zlatých rezerv uložených v Paríži, to znamená, že vo francúzskej metropole už žiadne nemecké zlato uložené nebude.
Bundesbank snaží mať doma len polovicu zlata a nemá žiadne plány stiahnuť aj zvyšok, uviedol Thiele. Dodal, že britské plány opustiť úniu, nemali žiaden vplyv na plány banky, pretože Londýn je aj naďalej kľúčovým trhom pre obchodovanie so zlatom a bezpečným miesto na jeho skladovanie. Presunutie časti cez Švajčiarsko už doteraz stálo 6,9 milióna eur, uviedol Thiele.
Na upokojenie verejnosti a zmiernenie špekulácií o tom, že časť zlata už ani nemusí existovať, Bundesbank v roku 2015 zverejnila 2300-stranový dokument o zlatých prútoch, ktorý má poskytnúť väčšiu transparentnosť pre upokojenie ostražitých Nemcov.
Počas studenej vojny, 98 percent z nemeckého zlata bolo uložených v zahraničí, pričom najväčšie množstvo sa premiestnilo skutočne ďaleko. V roku 2000 sa asi 931 ton priviezlo späť z Bank of England. Po ukončení premiestnenia bude Bundesbank držať 1236 ton zlata v New Yorku, 432 ton v Londýne a zvyšok vo Frankfurte. Súčasný prevoz zahŕňa 300 ton z New Yorku a 374 ton z Paríža.
