oPeniazoch.sk, The Economist Foto: SITA/AP
Až 44 percent živností, ktoré boli v roku 2015 registrované, založili cudzinci, v roku 2003 to bolo len 13 percent. Pätinu všetkých súkromných firiem v súčasnom Nemecku založili ľudia, ktorí sa tu nenarodili.
"Nemci sú preslávení usilovnosťou a výkonnosťou, ale nie nevyhnutne podnikavosťou. Majú menší sklon zakladať vlastné firmy než napríklad Američania, Švédi alebo aj Francúzi," píše týždenník The Economist vo svojom aktuálnom vydaní. "Avšak súčasná prisťahovalecká vlna to mení, počet nových firiem prudko stúpa."
Prichádzajúci utečenci zo Sýrie tento trend ďalej posilňujú. The Economist uvádza príklad Sýrčana, ktorý vo svojej vlasti vyrábal sladkosti, pred troma rokmi utiekol do Nemecka, firmu v Berlíne obnovil a dnes už medzi jeho klientov patria aj päťhviezdičkový hotel Adlon alebo slávne nákupné centrum KaDeWe.
Sýrsky programátor Hussein Shaker zase spoločne s nemeckými kolegami založil internetový portál MigrantHire, ktorý utečencom pomáha pri hľadaní práce. Momentálne je na serveri 2000 ponúk na voľné miesta a 13 000 inzerátov od utečencov.
Väčšia podnikavosť imigrantov je vyvolaná aj nepríjemnými okolnosťami. Nemecký trh práce je relatívne uzavretý, utečenci často nemajú vhodnú kvalifikáciu, niekedy čelia aj diskriminácii zo strany zamestnávateľov. "Ale dôvodom ich nadmerného nadšenia podnikať je tiež väčšia ochota riskovať," píše The Economist.
Zároveň samozrejme na základe skúseností s predchádzajúcimi utečeneckých vlnami platí, že desiatky, ale skôr stovky tisíc utečencov, sa v najbližších rokoch stanú nezamestnanými a bude im trvať niekoľko rokov, kým sa na európsky trh práce adaptujú. The Economist však ukazuje, že situácia nie je len čierna, ako sa niekedy zo spravodajstva o utečeneckej kríze môže zdať.
