oPeniazoch.sk, bloomberg;ČTK Foto: SITA/AP;TASR/AP
Máme už za sebou takmer dve dekády od zavedenia spoločnej európskej meny. Niekomu tento krok pomohol, inému menej. Podľa prieskumu agentúry Bloomberg je na tom z eurozóny najhoršie Taliansko, ktoré ako jediný štát z devätnástky zaznamenalo od roku 1998 pokles ukazovateľa HDP na obyvateľa.
Za posledných 18 rokov sa HDP na obyvateľa v Taliansku znížil o 0,4 %. Uviedla to agentúra Bloomberg vo svojom prieskume podľa výpočtov z údajov roku 2015 a odhadov za rok 2016. Čo sa týka HDP, tak ekonomika Talianska vzrástla za osemnásť rokov o 6,2 %. Talianska populácia sa však zvýšila o 6,6 %. Rebríčku najviac profitujúcich štátov naopak dominuje jednoznačne Nemecko.
Pomalé tempo rastu môže podľa analytikov predstavovať narastajúci problém, bude to veľmi náročné vyrovnať sa v najbližších rokoch s ostatnými európskymi ekonomikami, ktoré sa už vrátili do predkrízovému stavu, alebo ho dokonca prekonali.
Hrubý domáci produkt Talianska si v porovnaní s ekonomikami eurozóny viedol ešte horšie ako ten grécky, ktorý bol najviac zasiahnutý finančnou krízou v roku 2008. Hodnota všetkého tovaru v Taliansku za uvedený časový horizont rástla o 4 %. Čo sa týka najúspešnejšej ekonomiky eurozóny, Nemecka, oproti roku 1998 rástol HDP na obyvateľa o celých 26,1 %, čo ho stavia do pozície jasného víťaza v spoločnej menovej únie.
Eurostat minulý týždeň odhadol, že hrubý domáci produkt eurozóny v štvrtom štvrťroku stúpol oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,5 percenta. Tempo rastu tak zrýchlilo z 0,4 percenta v treťom kvartáli. Za celý minulý rok ekonomika eurozóny podľa Eurostatu vykázala rast o 1,7 percenta. Európska komisia v novembri predpovedala, že v tomto roku rast spomalí na 1,5 percenta.
Hospodárske oživenie v eurozóne naberá na sile, ekonomika však stále potrebuje podporu. Európska centrálna banka preto zatiaľ nie je pripravená sťahovať svoje stimulačné opatrenia. Povedal to šéf ECB Mario Draghi výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske záležitosti.
Tlaky na obmedzovanie stimulačných opatrení ECB zosilneli v dôsledku rastúcej inflácie v eurozóne. Mario Draghi však uviedol, že vzostup inflácie je iba dočasný a stojí za ním takmer výhradne stúpajúca cena ropy. Dodal, že ECB nebude reagovať na krátkodobé výkyvy v ekonomických údajoch. "Podpora prostredníctvom našich opatrení v oblasti menovej politiky je stále potrebná," uviedol Draghi. "Základné inflačné tlaky zatiaľ zostávajú veľmi tlmené a očakáva sa, že budú zosilňovať len zvoľna," dodal. Upozornil tiež na pretrvávajúce problémy na trhu práce a na slabý rast produktivity.
Štatistický úrad Eurostat minulý týždeň odhadol, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v januári zrýchlilo na 1,8 percenta z decembrových 1,1 percenta. Inflácia sa tak dostala na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky.
ECB sa usiluje o to, aby sa inflácia pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa snaží infláciu aj hospodársky rast v eurozóne podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov. Medzi kritikov uvoľnenej menovej politiky ECB patrí napríklad šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann aj mnohí nemeckí politici. "Politika nulových úrokových sadzieb v spojení s rastúcou infláciou je pre nemeckých sporiteľov ničivá," uviedol minulý mesiac bavorský minister financií Markus Söder.
