oPeniazoch.sk, AP Foto: SITA/AP;thinkstock
Ak chcete zistiť ako funguje severokórejská ekonomika, stačí si ísť kúpiť kotúč toaletného papiera. Alebo ako firma skúsiť vybudovať mobilnú telefónnu sieť.
Tak ako sa v Severnej Kórei čoraz viac presadzujú trhy v kapitalistickom štýle, je dôležitejší trhovo-orientovaný výmenný kurz pre americký dolár, euro a čínsky jüan, ktorý pomáha posilniť ekonomiku krajiny. Oficiálne i neoficiálne kurzy sú úplne mimo realitu. Istý veľký investor nedávno zistil, že ušlý zisk môže vďaka tomu predstavovať aj stovky miliónov dolárov.
Výmenné kurzy sú častým problémom pre rozvojové krajiny, ktoré majú oficiálne zvýšenú sadzbou stanovenú vládou, neraz z politických dôvodov, ktoré neodrážajú ekonomickú realitu a sú preto ignorované trhom. Rozpor môže vážne obmedziť zahraničné investície, podkopáva dôveru v miestnu menu, a prispieva ku korupcii a ekonomickej nestabilite.
Nikde na svete nie je rozdiel tak markantný ako v v Severnej Kórei, tvrdí Steve Hanke, profesor aplikovanej ekonómie na Johns Hopkins University, ktorý sa špecializuje na hyperinfláciu. "Prémia severokórejského wonu na čiernom trhu je najvyššia na svete: fantastických 6440 percent," povedal. Pre porovnanie, prémia sýrskej libry je "iba" 144,3 percent voči oficiálnemu kurzu.
Ak sa rozhodnete kúpiť si rolku toaletného papiera v obchode vyhradenom pre cudzincov, turistov či relatívne bohatú elitu v hlavnom meste, cenovka bude v rozsahu 200-400 wonov, alebo 2-4 americké doláre. Cena vo wonoch sa vypočíta podľa oficiálneho výmenného kurzu. V skutočnosti ale nie je možné zaplatiť vo wonoch, a už vôbec nie v takomto kurze.
Typický obyvateľ Pchjongjangu pravdepodobne nakupuje v obchodoch ako je Kwangbok Department Store, ktorý prijíma wony a preto používa úplne iný systém cenotvorby. V takýchto obchodoch stojí rolka toaletného papiera 1400 wonov. Zmenáreň umiestnená hneď vedľa pokladne má vypísaný aktuálny denný kurz, nie je to oficiálny kurz, teda niečo okolo 108 wonov za dolár, ale monštruóznych 8000 a viac.
"Oficiálny kurz je politický kurz," povedal Hanke. "Je teda v mnohých prípadoch rozhodujúci, ale nikto nevie, ako sa vlastne určuje. Kurz na čiernom trhu je kurzom voľného trhu. Nastavuje ho ponuka a dopyt po dolároch a wonoch."
Väčšina Severokórejčanov sa nedostáva do styku s cudzou menou, a nenakupuje v luxusných obchodoch, takže systém je pre nich pomerne nepodstatný, nevnímajú ho. Vo väčšom meradle, to ale má významné dôsledky.
Jeden z najväčších severokórejských príbehov úspechu bolo rýchle rozšírenie mobilných telefónov, niekoľko miliónov, a to vďaka kapitálu a skúseností investora, egyptského konglomerátu Orascom. Orascom Telecom Media and Technology dokázal byť v krajine veľmi profitabilný, problém nastal, keď sa snažil dostať svoje príjmy zo Severnej Kórey.
Na konci roka 2015 firma oznámila značné straty potom, čo Severná Kórea trvala na tom, že zisky prevedie na doláre neoficiálnym kurzom. To by znamenalo namiesto 450 miliónov dolárov, len 8 miliónov. Generálny riaditeľ spoločnosti, Naguib Sawiris, odstúpil 1. januára tohto roku. Sawiris odmietol komentovať ako budú ďalej riešiť finančnú stránku podnikania, ale spoločnosť zrejme stále ešte čaká aby dostala svojich osem miliónov z tejto krajiny.
Význam neoficiálneho výmenného kurzu vzrástol od roku 1990, po rozpade sovietskeho bloku a prírodných katastrofách, ktoré zdevastovali úrodu. V tom čase sa severokórejská ekonomika ocitla na pokraji zrútenia. Občania, ktorí sa dovtedy spoliehali vo všetkom na vládu, sa pri riešení vlastných potrieb museli naučiť postarať sami o seba. Výsledkom bol vzostup neoficiálneho, ale teraz už dobre zavedeného, kapitalistického štýlu na trhu, kde sú ceny konkurencieschopné a stanovené ponukou a dopytom. Transakcie sú realizované prevažne v hotovosti. Nezávislí odborníci odhadujú, že polovica alebo aj väčšia časť všetkej ekonomickej aktivity Severnej Kórei, sa odohráva v šedej zóne.
V roku 2009, otec vodcu Kim Čong-una, Kim Čong Il, nariadil precenenie wonov efektívnym spôsobom, jednoducho škrtli dve nuly z každej bankovky. Mal to byť pokus získať kontrolu nad zbohatlíkmi, ktorí až priveľmi profitovali zo šedého trhu a považovali sa za potenciálnu politickú hrozbu.
Tento krok ale vyvolal v krajine ťažkú hyperinfláciu, trvala od konca roka 2009 do začiatku roka 2011. Mesačná inflácia dosiahla vrchol, 496 percent, v marci 2010, podľa výpočtov Hankeho. Hodnota wonu sa na čiernom trhu prepadla. Kim Čong-un sa dostal k moci na konci roka 2011. Na prekvapenie mnohých sa won posilnil, a zostal v pomerne stabilnom rozpätí, a to ako v oficiálnom tak aj neoficiálnom kurze. "To je hlavná dilema a zdanlivý úspech Kimovho režimu," povedal William Brown, profesorom na Georgetown University, pre agentúru AP. "Myslím, že v súčasnosti si ľudia zvykajú na menovú stabilitu a že im to umožnilo veľký nárast aktivity na trhu a celkový rast." Varoval však, že stabilita môže byť krehká. "Nejaký druh šoku by okamžite prinútil ľudí, aby zobchodovali svoje wony za doláre, výmenný kurz aj ceny by okamžite stúpli," predpovedal.
